Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ústava

13. 9. 2007

Pojem ústava

 

Ústava je základný zákon štátu, je to normatívny základný poriadok štátu, systém noriem najvyššej právnej sily (všetky zákony, ktoré sa prijímajú v štáte, nesmú odporovať ústave).

 

Ústavy rozlišujeme:

· písaná ústava - obsahuje jeden a viac právnych aktov, ktoré na seba časovo i vecne nadväzujú,

· nepísaná ústava - obsahuje viaceré právne akty, ktoré na seba časovo i vecne nenadväzujú (ústava VB),

· tuhá (rigidná) ústava - prijíma sa a mení zložitejším spôsobom ako obyčajné zákony,

· pružná ústava - prijíma sa a mení rovnako ako zákon,

· právna ústava - keď skutočný stav v štáte zodpovedá ústave,

· faktická ústava - ústava, ktorá platí formálne,

· oktrojovaná ústava - nanútená panovníkom,

· prenesená ústava - keď sa jej účinnosť a platnosť prenesie na nové územie (zjednotenie Nemecka).

 

História ústavy

O ústave písali už Platón, Aristoteles, poznali ju teda už v starovekom Grécku, Ríme, vo feudalizme bola prostriedkom boja šľachty za obmedzenie moci panovníka. Ústavu v dnešnom chápaní poznáme až od poslednej štvrtiny 18.storočia. Za prvú skutočnú ústavu sa považuje ústava USA z roku 1787. Všetky ústavy predtým neboli ústavami v tom modernom chápaní. Tieto ústavy nazývame institutio. K nim patrili napr. ústava aténskeho mestského štátu, Dekréty rímskych cisárov, Magna charta libertatum (1215) a iné.

Za ústavy v modernom chápaní, čiže constitutio považujeme:

1669 - John Locke vypracoval návrh ústavy pre Karolínu, nerealizovala sa, preto jej nepripadá prvenstvo

1776 - ústava Virgínie

1787 - ústava USA (1791 - doplnená Listinou práv)

1791- Francúzsko (v tomto roku bola prijatá aj ústava Poľska, ale nerealizovala sa)

1849 - Ríšska ústava pre Rakúske cisárstvo, skončila o 2 roky cisárskym patentom

 

Existuje osobitná skupina štátov bez vlastnej ústavy, ktoré považujú za svoj najvyšší zákon Korán (štáty arabského sveta - napr. Omán, Saudská Arábia...).

 

Ústavný vývoj u nás:

28. 10. 1918  Zb.zákonov a nariadení - vznik ČSR (prvé ústavné provizórium).

13. 11. 1918 - dočasná ústava (druhé ústavné provizórium). Dočasná bola preto, lebo upravovala iba sústavu najvyšších štátnych orgánov (prezident, Národné zhromaždenie, vláda..). Národné zhromaždenie bolo najvyšším orgánom zákonodarnej moci, najprv malo 256 poslancov, neskôr 270 poslancov, z toho 40 zo Slovenska. Volilo prezidenta, ktorý mal slabé postavenie, lebo jeho akty vyžadovali spolupodpis príslušného ministra. Vládu volilo tiež Národné zhromaždenie, vláda mu zodpovedala. Vláda mala 17 členov (ministri a predseda).

 

29. 2. 1920 - prijatá Ústavná listina

Táto ústava vychádzala z francúzskej ústavy, ústavy USA, Belgicka, nemeckej Weimarskej republiky. Zakotvila unitárnu formu štátu, parlamentnú republiku na čele s prezidentom, koncepciu jednotného československého národa. Upravovala najvyššie štátne orgány. Najvyšším zákonodarným orgánom bolo Národné zhromaždenie, ktoré bolo dvojkomorové:

a) Poslanecká snemovňa (300 členov)

b) Senát (150 členov)

Prezident - podľa ústavy prezidentom sa mohla stať každá osoba, ktorá dovŕšila 35 rokov. Volili ho obe komory Národného zhromaždenia na 7 rokov. Mohol byť zvolený najviac 2x po sebe. Zastupoval štát navonok, mal právo rozpustiť Národné zhromaždenie, mal právo suspenzívneho veta (mohol vracať zákony Národnému zhromaždeniu s pripomienkami). Menoval, odvolával vládu, sudcov.

Vláda - zodpovedala snemovni, ktorá jej mohla vysloviť nedôveru.

Táto ústava zakotvovala inštitúciu Ústavného súdu, ktorý kontroloval súlad zákonov s ústavou a inštitúciu Volebného súdu, ktorý dohliadal nad priebehom volieb.

Zakotvovala aj základné práva a slobody občanov. Zdôrazňovala ochranu náboženských, politických, etnických, rasových menšín, ochranu súkromného vlastníctva, slobodu tlače, zhromažďovania, spolčovania, vyznania... Zdôrazňovala rovnosť pred zákonom. Táto ústava platila do 14. 3. 1939 a po oslobodení 1945 - 1948.

 

21. 7. 1939- prijatá ústava 1. SR. Vychádzala z kresťanských princípov a tradície, bola ovplyvnená talianskou, rakúskou, portugalskou ústavou, čo sa prejavilo v autoritatívnom systéme moci. Ústava zakotvovala parlamentnú republiku na čele s prezidentom a vládou.

Snažili sa odpolitizovať spoločnosť zavedením stavovského systému. Podľa tejto ústavy sa obyvateľstvo malo rozdeliť do 6 stavov: stav priemyslu, poľnohospodárstva, obchodu a živností, peňažníctva a poisťovníctva, slobodných povolaní, verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov.

Vedúce postavenie mala HSĽS. Najvyšším zákonodarným orgánom bol Snem, ktorý mal 80 poslancov volených na 5 rokov. Právo voliť poslancov mal každý občan, ktorý dosiahol 21 rokov. Voliteľný mohol byť občan, ktorý dosiahol 30 rokov. Snem volil prezidenta, schvaľoval ústavu, štátny rozpočet. Kandidát na prezidenta musel mať 40 rokov, v čase voľby prezidenta muselo byť prítomných aspoň 2/3 poslancov, za prezidenta bol zvolený ten, ktorý dosiahol 3/5 väčšinu, v prípade, že ju nikto nedosiahol, tak sa malo konať 2 kolo, do ktorého mali postúpiť dvaja, ktorí získali najvyšší počet hlasov a tam stačí, aby získal jeden väčšinu. Keď obidvaja získajú rovnaký počet hlasov, nasleduje losovanie. Prezident sa volil sa na 7 rokov, najviac 2x za sebou. Mal pomerne veľké právomoci. Mohol rozpúšťať snem, menoval, odvolával ministrov, bol najvyšším veliteľom armády.

Ústava upravovala aj vznik Štátnej rady, ktorá mala byť orgánom stavovských zložiek. Štátnu radu tvoril predseda vlády, Snemu, 6 členov menoval prezident, 10 členov menovala HSĽS, po jednom členovi stavy, po jednom existujúce politické strany národnostných menšín. Jej hlavnou úlohou bolo sledovať, či nenastali skutočnosti, ktoré prezidentovi trvale znemožňujú výkon funkcie. Štátna rada mohla prezidenta trestne stíhať, ako aj predsedu vlády a ministrov. Z ústavy bola vypustená ochrana rás. Po 6 rokoch končí existencia štátu a od roku 1945 - 1948 platí ústava z roku 1920. Táto ústava bola doplnená niektorými ústavnými zákonmi.

 

Ďalšia ústava bola prijatá 9. mája 1948 a dostala názov „Ústava 9. mája”

Bola to ústava ľudovo-demokratického štátu, ktorá bola prijatá na základe zmien v spoločnosti. Deklarovala víťazstvo robotníckej triedy na čele s KSČ. Zdrojom štátnej moci je pracujúci ľud, ktorý ju vykonáva pomocou zastupiteľských orgánov. Ďalej deklarovala diktatúru proletariátu, demokratický centralizmus, plánované hospodárstvo (päťročnice), ideológiu marxizmu-leninizmu, vybudovanie socializmu, spoločenské vlastníctvo vo forme štátneho a družstevného vlastníctva.

Najvyšším orgánom zákonodarnej moci podľa ústavy bolo jednokomorové Národné zhromaždenie, ktoré malo 300 poslancov volených na 6 rokov. Na čele štátu stál prezident.

Najvyšším orgánom výkonnej moci bola vláda. Na Slovensku bol zriadený Zbor povereníkov ako orgán výkonnej moci.

Ústava bola kompromisom medzi demokratickým chápaním ústavy a začiatkom vlády jednej strany.

Dôsledky: obmedzila majetkové práva občanov, uskutočnilo sa znárodňovanie, kolektivizácia (združstevňovanie), ústava priniesla so sebou asymetrický model usporiadania štátu (SNR a Zbor povereníkov mali slabé právomoci),občana podriadila štátu, vznikli tábory nútených prác, nedemokratický charakter nadobudli pojmy verejný a štátny záujem, 50-te roky - politické procesy (trest smrti za politické delikty), zavedenie kolektívnej zodpovednosti...

 

Ďalšia ústava bola prijatá 11. júla 1960. Deklaruje, že sa u nás vybudoval socializmus.

4. článok bol venovaný komunistickej strane. Touto ústavou sa odstránila pluralita a zvyšky slovenskej autonómie, bol zrušený Zbor povereníkov, obmedzili sa právomoci slovenských orgánov. Upravovala dve formy spoločenského vlastníctva (štátne, družstevné).

27. 10. 1968 - prijatý Ústavný zákon o československej federácii - zákon č. 143/1968, do platnosti vstupuje 1. 1. 1969.

Základom bolo, že ČSSR tvoria dve rovnoprávne a suverénne republiky. Najvyšším zákonodarným orgánom bolo Federálne zhromaždenie, ktoré bolo 2-komorové. Skladalo sa zo Snemovne ľudu (200 poslancov volených podľa počtu obyvateľov v republikách) a Snemovne národov (150 poslancov - 75 z Čiech, 75 zo Slovenska). Vo Federálnom zhromaždení platil zákaz majorizácie, čo znamená, že na prijatie ústavného zákona o štátoprávnych otázkach bol potrebný súhlas 3/5 českých poslancov a 3/5 slovenských poslancov. Jednotlivé republiky mali svoje zákonodarné orgány - ČNR a SNR.

Vláda ČSSR zodpovedala Federálnemu zhromaždeniu.

Prezidenta volilo Federálne zhromaždenie na 5 rokov, ktorému bol zodpovedný. Prezident menoval, odvolával vládu, mohol rozpustiť FZ.

 

1989 - nežná revolúcia

- zrušil sa článok č. 4 ústavy o vedúcej úlohe KSČ,

- zmenil sa názov ČSSR na ČSR,

- nové štátne symboly.

29. 12. 1989 - prezidentom sa stáva Václav Havel

29. 3. 1990 - zmena názvu republiky na ČSFR

20. 4. 1990 - zmena názvu na Českú a Slovenskú federatívnu republiku

1991 - Federálne zhromaždenie prijíma Listinu základných práv a slobôd

17. 7. 1992 - Deklarácia o zvrchovanosti slovenského národa

 

 

Ústava SR

- prijatá 1. 9. 1992 (1.9. štátny sviatok – Deň ústavy)

- platnosť - 1. 10. 1992

- 25. 10. 1992 - Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zániku federácie

- účinnosť Ústavy SR - 1. 1. 1993

 

Ústava bola niekoľkokrát novelizovaná: 

1998 - presun niektorých kompetencií prezidenta na vládu a NRSR

1999 - priama voľba prezidenta

23. 2. 2001- novelizovaných 85 článkov:

- SR môže preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu (EÚ), ktorej je členom. Ak takáto organizácia vydáva právne záväzné akty, majú prednosť pred zákonmi SR.

- mení sa čas zadržania obvineného alebo podozrivého z 24 na 48 hodín, pri obzvlášť závažných trestných činoch na 72 hodín,

- štvorročné funkčné obdobie sudcov sa ruší, budú vykonávať povolanie bez časového obmedzenia,

- prezident sa môže pred vyhlásením referenda obrátiť na Ústavný súd, či je jeho predmet v súlade s ústavou,

- prezident môže udeliť milosť alebo amnestiu, ale až po vyšetrení a uložení trestu súdmi (stratil možnosť zastaviť trestné stíhanie),

- rozhodnutie Ústavného súdu má záväzný charakter, a nie odporúčací ako doteraz,

- obmedzuje sa imunita poslancov (poslanca NR SR je možné trestne stíhať po skončení jeho mandátu - doteraz bola imunita navždy, ak ju parlament konkrétnemu poslancovi schválil),

- Najvyššiemu kontrolnému úradu sa rozširujú právomoci (môže kontrolovať hospodárenie už aj vo Fonde národného majetku, verejnoprávnych inštitúciách, ako napr. Sociálna poisťovňa ..., podniky s účasťou štátu, obce a VÚC),

- posilňuje sa postavenie súdnych orgánov, umožňuje vznik Súdnej rady,

- zakotvuje inštitút verejného ochrancu práv - ombudsmana,

- ústavne sa zabezpečuje ochrana určeným druhom voľne žijúcich rastlín a živočíchov,

- cudzinci s trvalým pobytom na území SR majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov,

- ...

Účinnosť táto novelizácia nadobudla 1. 7. 2001, niektoré ustanovenia týkajúce sa Ústavného súdu, zvyšovania počtu ústavných sudcov na 13 a predĺženie ich funkčného obdobia na 12 rokov a ombudsmana až 1. 1. 2002.

 

Ústava SR sa skladá z:

a) Preambuly,

b) 9 hláv,

c) 156 článkov.

 

  1. hlava: Základné ustanovenia (hlavné mesto SR, štátne symboly)
  2. hlava: Základné práva a slobody (základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu)
  3. hlava: Hospodárstvo SR (NKÚ)
  4. hlava: Územná samospráva
  5. hlava: Zákonodarná moc (NR SR, referendum)
  6. hlava: Výkonná moc (prezident a vláda)
  7. hlava: Súdna moc (Ústavný súd, súdy)
  8. hlava: Prokuratúra a verejný ochranca práv
  9. hlava: Prechodné a záverečné ustanovenia

 

 

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Prvá hlava ústavy obsahuje základné ustanovenia. Slovenskú republiku charakterizuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý nie je spätý s nijakou ideológiou ani náboženstvom.

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju môžu vykonávať prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Základné ustanovenia riešia aj otázky územia (SR je unitárny štát), vlastníctva, štátneho občianstva, štátneho jazyka (používanie slovenského jazyka ako štátneho jazyka upravuje zákon NR SR č. 270/1995 Zb.), štátnych symbolov a hlavného mesta. Hlavným mestom SR je Bratislava.



DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Druhá hlava je rozsahom najväčšia a upravuje základné ľudské práva a slobody. Ústavná úprava ľudských práv a slobôd vychádza z medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré ratifikovala ČSFR a ktorých záväzky prebrala aj Slovenská republika. Ústava v článku 11 stanovuje, že ak medzinárodné zmluvy, ktoré SR ratifikovala a vyhlásila, zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd, majú prednosť pred zákonmi SR.
Ústava SR vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených ľudských práv, čo znamená, že práva sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a nie sú nanútené štátom.

 

TRETIA HLAVA

HOSPODÁRSTVO SR

Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. SR chráni a podporuje hospodársku súťaž.

Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka SR. Jej najvyšším riadiacim orgánom je Banková rada NBS.

Finančné hospodárenie SR sa spravuje jej štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom. Dane a poplatky sú štátne a miestne.

 

NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD

Najvyšší kontrolný úrad je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s

prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje NR SR alebo vláda,

majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku SR,

majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov......

 

ŠTVRTÁ HLAVA

ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA

Obec je základom územnej samosprávy. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. Sú to samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt.

Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

 

Orgánmi obce sú

a) obecné zastupiteľstvo,

b) starosta obce.

 

Orgánmi vyššieho územného celku sú:

zastupiteľstvo vyššieho územného celku,

predseda vyššieho územného celku.

Poslancov zastupiteľstva vyššieho územného celku a predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku na obdobie štyroch rokov.

 

PIATA HLAVA

Zákonodarná moc

Národná rada Slovenskej republiky

  • je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.
  • má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú zástupcovia občanov. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. 
  • zasadá stále. Ustanovujúcu schôdzu NR SR zvolá prezident SR tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, NR SR sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.
  • Schôdze NR SR zvoláva predseda. Predseda NR SR zvolá schôdzu NR SR aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní. Schôdze NR SR sú verejné.
  • NR SR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. Na platné uznesenie NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
  • Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
  • Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta SR, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
  • Návrh na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi prerokuje NR SR vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
  • Na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

 

REFERENDUM

Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Každý občan SR, ktorý má právo voliť do NR SR, má právo sa zúčastniť na referende.

Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie NR SR, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia NR SR.

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon.

 

ŠIESTA HLAVA

Výkonná moc

 

Prezident

Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

 

Vláda Slovenskej republiky

Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci.

Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

 

S I E D M A H L A V A

S ú d n a m o c

 

Ústavný súd SR

Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Rozhoduje o tom, či sú nižšie právne normy v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

 

SÚDY SR

V SR vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy a na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd SR a ostatné súdy.

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a viazaní ústavou. 

 

ÔSMA HLAVA

Táto hlava upravuje prokuratúru SR a verejného ochrancu práv.

 

Prokuratúra Slovenskej republiky

Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a záujmy
fyzických a právnických osôb a štátu.

Na čele je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva
prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Verejný ochranca práv

Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.

 

 

DEVIATA HLAVA
Prechodné a záverečné ustanovenia

 

Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy
zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. 

O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd SR .

Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

 

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala sú súčasťou jej právneho poriadku, majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Iné medzinárodné zmluvy sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA