Jdi na obsah Jdi na menu
 


Trestné právo

13. 9. 2007

Trestné právo

Štát sa snaží zabrániť konaniu, ktoré je pre spoločnosť nežiadúce a nebezpečné.

Trestné právo je súhrn právnych noriem, ktoré chránia štát a občanov pred takýmto nežiadúcim konaním. Trestné právo vymedzuje jednotlivé trestné činy a tresty, ktoré sa za ne ukladajú.

Trestné právo hmotné vymedzuje, čo sú trestné činy a aké tresty sa za ne ukladajú. Jeho hlavným prameňom je Trestný zákon, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný (posledná rekodifikácia vstúpila do platnosti v roku 2006).

Trestné právo procesné upravuje postup pri zisťovaní trestných činov a ich páchateľov, pri súdnom trestnom konaní a pri výkone trestu. Jeho prameňom je Trestný poriadok (posledná rekodifikácia vstúpila do platnosti v roku 2006).

 

Stíhať je možné také konanie, ktoré:

  • je zákonom označené ako spoločensky nežiadúce,
  • vykazuje určitú mieru spoločenskej nebezpečnosti,
  • je zavinené.

Podľa miery spoločenskej nebezpečnosti rozoznávame:

  • trestné činy
  • priestupky.

 

Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a  je označené ako priestupok v Zákone o priestupkoch. Priestupkom je napr. porušenie verejného poriadku (rušenie nočného pokoja, budenie verejného pohoršenia, odkladanie odpadkov na nedovolené miesta...), priestupok proti majetku (drobná krádež, prisvojenie nálezu...), priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (ohováranie), dopravné priestupky (nedovolená rýchlosť, nerešpektovanie dopravných značiek...). Sankcie za priestupky sú miernejšie ako pri trestných činoch (napomenutie, pokuta). Za priestupok nie je možné udeliť trest odňatia slobody.

 

Trestný čin predstavuje pre spoločnosť vyššiu mieru nebezpečenstva, než priestupok.

Trestný čin je

  • prečin (trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov)
  • zločin (úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov. Zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, sa považuje za obzvlášť závažný)

 

Príprava a pokus

Trestným činom je aj príprava na zločin a pokus o trestný čin. Sú za ne rovnaké tresty ako pri čine dokonanom. Trest nie je uložený, pokiaľ páchateľ od činu včas upustil, alebo ho oznámil polícii.

 

Miesto trestného činu

Miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom páchateľ konal, alebo nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný Trestným zákonom.

 

Páchateľ

Páchateľom trestného činu je ten, kto ho spáchal sám. Páchateľom trestného činu je fyzická osoba, ktorá v dobe spáchania trestného činu dosiahla určitý vek a je príčetná. Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, hovoríme o spolupáchateľstve, každý z nich zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám (nezáleží na podiele, akým prispel k spáchaniu trestného činu).

 

Účastníkom trestného činu je ten, kto:

a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor).

b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ),

d) poskytol inému pomoc pri spáchaní trestného činu (pomocník).

 

Deliktuálna spôsobilosť (trestnoprávna spôsobilosť)

Podľa trestného práva SR je trestne zodpovedný len ten, kto v čase spáchania činu už dovŕšil 14 rokov veku (od 1.1. 2006). Mladšie osoby nemôžu byť za svoje konanie súdené a nemôžu byť označené ako páchatelia trestných činov. Páchateľ do 18. roku veku je označovaný ako mladistvý. Ako trestne zodpovedný môže byť súdený a odsúdený, zaobchádza sa s ním osobitným spôsobom. Mladistvému môže súd uložiť ochrannú výchovu, ktorá sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach, maximálne do 18. roku chovanca. Dovŕšením 18. roku sa páchateľ stáva plne trestne zodpovedný.

 

Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť

  • Vek - kto v čase spáchania trestného činu nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný. Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
  • Nepríčetnosť je neschopnosť páchateľa rozpoznať nebezpečnosť svojho činu a ovládať svoje konanie, býva spôsobená napr. duševnou poruchou. Osoba, ktorá spácha trestný čin v nepríčetnosti, ktorú si sama zapríčinila (alkohol, drogy), je plne trestne zodpovedná.

 

Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu

Za istých okolností nie je inak trestné konanie považované za protiprávne. Ide o:

  • nutnú obranu – napr. násilné zneškodnenie nebezpečného páchateľa. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola zjavne neprimeraná útoku.
  • krajnú núdzu - napr. činy pri záchrane života pri živelných pohromách.
  • oprávnené použitie zbrane - keď je použitá v súlade so zákonom, napr. aj proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.
  • dovolené riziko - ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného zákonom,
  • výkon práva a povinnosti - výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy
  • súhlas poškodeného - čin vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu (súhlas musel byť daný dobrovoľne vopred),
  • plnenie úlohy agenta - čin, ktorým agent, ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa, ohrozí alebo poruší záujem chránený zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

 

Pri posudzovaní miery zavinenia ďalej záleží na tom, či bol trestný čin spáchaný:

  • úmyselne - páchateľ chcel porušiť zákonom chránený záujem, alebo vedel, že svojím konaním môže tento záujem porušiť,
  • z nedbanlivosti - páchateľ vedel, že chránený záujem môže porušiť, ale spoliehal sa, že k tomu nedôjde, alebo o ohrození nevedel, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

 

Rozdelenie trestných činov

  • Trestné činy proti životu a zdraviu (§145 - vražda, neposkytnutie pomoci, poškodenie zdravia, ublíženie na zdraví, ohrozovanie pohlavnou chorobou, podávanie alkoholických nápojov mládeži...)
  • Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, vydieranie, obmedzovanie osobnej slobody, znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi...)
  • Trestné činy proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy, týranie, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, dvojmanželstvo...)
  • Trestné činy proti majetku (krádež, sprenevera, podvod, úžera, ..)
  • Trestné činy hospodárske (neoprávnené podnikanie, falšovanie peňazí, nezaplatenie dane, porušovanie autorského práva...)
  • Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu (trestné činy proti životnému prostrediu, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, pytliactvo, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, teroristickej skupiny, všeobecné ohrozenie...)
  • Trestné činy proti republike (vlastizrada, teror, vyzvedačstvo, ohrozenie utajovanej skutočnosti, sabotáž...)
  • Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (útok na orgán verejnej moci, útok na verejného činiteľa, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, korupcia, podplácanie, neoznámenie trestného činu, krivá výpoveď...)
  • Trestné činy proti iným právam a slobodám (šírenie poplašnej správy, opilstvo, výtržníctvo, výroba, týranie zvierat...)
  • Trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti (neplnenie odvodnej povinnosti, nenastúpenie na civilnú službu, spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada...)
  • Trestné činy vojenské (neuposlúchnutie rozkazu, urážka medzi vojakmi, násilie voči nadriadenému, dezercia...)
  • Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové (genocídium, terorizmus, mučenie, podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, hanobenie národa, rasy a presvedčenia...)

 

Sankciami podľa Trestného zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.

 

Druhy trestov

Funkcie trestov:

  • Ochranná
  • Preventívna
  • Prevýchovná
  • Morálna
  • Odradzujúca

 

Trest odňatia slobody – trest na určitú dobu, najviac na 25 rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky. Podmienečný odklad môže byť na 1 – 5 rokov. Trest odňatia slobody sa vykonáva:

a) v nápravných zariadeniach, ktoré sa podľa závažnosti spáchaných trestných činov a potreby resocializácie odsúdených delia do troch nápravnovýchovných skupín:

1. skupina - páchateľ, ktorý posledných desať rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody,

2. skupina - páchateľ, ktorý bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,

3. skupina - recidivisti. 

Ak odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.

 

b) Trest domáceho väzenia - tento trest môže súd uložiť až na jeden rok páchateľovi prečinu. Odsúdený je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Opustiť svoje obydlie môže len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu. 

Probácia  

  • organizovanie a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným,
  • kontrola výkonu trestu nespojeného s odňatím slobody,
  • dohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

 

c) Trest povinnej práce - súd môže tento trest uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu neprevyšuje 5 rokov. Trest musí vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Musí ho vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

 

d) Peňažný trest - 5 000 - 10 000 000 Sk, dáva sa, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

 

e) Trest prepadnutia majetku - pri výnimočnom treste alebo za úmyselný trestný čin, ktorým sa snaží získať majetkový prospech. Majetok páchateľa prepadá štátu.

 

f) Trest prepadnutia veci - vec prepadne, ak bola použitá na spáchanie trestného činu, alebo bola naň určená, alebo ju získal trestnou činnosťou, alebo ako odmenu za trestnú činnosť.

 

g) Trest zákazu činnosti - 1 - 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

 

h) Trest zákazu pobytu - páchateľ sa nesmie 1 - 5 rokov zdržiavať na určitom mieste.

 

i) Trest straty čestných titulov a vyznamenaní - ak sa páchateľ odsúdi na viac ako 5 rokov trestu odňatia slobody.

 

j) Trest straty vojenskej a inej hodnosti - keď je páchateľ odsúdený najmenej na 2 roky trestu odňatia slobody. Aj pri kratšom treste, ak si to vyžaduje disciplína a poriadok.

 

k) Trest vyhostenia - týka sa len páchateľov, ktorí nie sú občanmi SR a nemajú status utečenca (1 – 15 rokov).

 

Trest smrti bol u nás zrušený 1. 7. 1990.

 

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy

 

Poľahčujúce okolnosti

Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin:

  • v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
  • v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
  • v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
  • vo veku blízkom veku mladistvých,
  • pod tlakom,
  • pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil...

 

Priťažujúce okolnosti

Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin

  • z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
  • ako odplatu,
  • za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život, zdravie, základné práva a slobody, mravnosť...
  • tým, že zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu...
  • spáchal viac trestných činov,
  • zneužil na spáchanie trestnej činnosti osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
  • ako organizátor...

 

Zvlášť nebezpečné trestné činy

Za zvlášť nebezpečné trestné činy spáchané páchateľom, ktorého náprava je nepravdepodobná, môže súd uložiť podľa Trestného zákona výnimočný trest, t.j. odňatie slobody od 15 do 25 rokov alebo na doživotie (osoby odsúdené na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, môžu byť podmienečne prepustené až po dvadsiatich piatich rokoch výkonu trestu, ak súd nerozhodol inak).

Zásada 2x a dosť - platí pre páchateľov úkladnej vraždy. Ak už bol niekto odsúdený za úkladnú vraždu, pri zopakovaní tohto trestného činu mu bude hroziť doživotie.

Zásadu 1x a dosť - zaviedol zákon pre páchateľov mafiánskych vrážd, za úkladnú vraždu v nebezpečnom zoskupení čaká páchateľa výlučne doživotie.

Asperačná zásada - pri spáchaní niekoľkých trestných činov môže sudca zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o polovicu.

 

Ochranné opatrenia  

Okrem trestov sú prostriedkami dosiahnutia účelu Trestného zákona aj ochranné opatrenia, ktorými sa spoločnosť chráni pred nebezpečnými činmi. Majú výhradne preventívny charakter. Rozhoduje o nich súd. Sú to:

  • ochranné liečenie,
  • ochranná výchova,
  • ochranný dohľad,
  • detencia,
  • zhabanie veci.

 

Trestné konanie:

Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní. Ich úlohou je zistiť, či bol trestný čin spáchaný, zistiť páchateľa, uložiť mu podľa zákona trest alebo ochranné opatrenia a prijaté rozhodnutie vykonať.

Orgánmi činnými v trestnom konaní sú:

  • súd
  • prokuratúra - podáva obžalobu v mene štátu
  • vyšetrovatelia

 

Fázy trestného konania

1) prípravné konanie - má sa zistiť, či je podozrenie z trestného činu odôvodnené, aby bola podaná žaloba, neskôr sa zhromažďujú dôkazy.

Prípravné konanie začína začatím trestného stíhania, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin. Podnet na začatie dáva prokurátor a vyšetrovateľ. Prípravné konanie sa končí podaním žaloby - podáva výlučne prokurátor alebo zastavením trestného konania.

Sudca pre prípravné konanie rozhoduje o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní - o väzbe, domovej a osobnej prehliadke, použití odpočúvania o iných zaisťovacích úkonoch.

2) predbežné prerokovanie žaloby - súd overí, či vyšetrovatelia a vyhľadávacie orgány zachovali v prípravnom konaní zákonné ustanovenia, či výsledky dostatočne odôvodňujú, aby bol páchateľ postavený pred súd.

3) hlavné pojednávanie - je jadrom celého trestného konania. Na hlavnom pojednávaní sa rozhoduje o vine i o treste. Pojednávanie sa končí rozhodnutím súdu, ktorým sa obžalovaný uznáva vinným alebo sa oslobodzuje. Hlavné pojednávanie je vedené formou sporu a svedkov zásadne vypočúvajú procesné strany - prokurátor a advokát. Sudca môže zasiahnuť iba do spôsobu vykonania výsluchu.

4) opravné konanie - náprava nesprávneho rozhodnutia súdu alebo jeho potvrdenie.

Opravné prostriedky:

a) riadne - musia sa uplatniť skôr, než rozhodnutia nadobudne právoplatnosť - sťažnosť, odvolanie,

b) mimoriadne - keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Patrí sem sťažnosť pre porušenie zákona - podáva ju prokurátor (výsledkom môže byť obnova konania).

5) vykonávacie konanie - úlohou je uskutočňovať obsah rozhodnutia.

  

Práva obžalovaného:

a) vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa kladú za vinu,

  • zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním,
  • byť poučený o svojich právach,
  • právo odoprieť výpoveď,
  • klásť svedkom otázky,
  • nesmie byť nútený k výpovedi...

 

Zadržanie

Po zadržaní obvineného pri spáchaní prečinu má prokurátor predložiť obžalobu do 48 hodín.

Zadržiava vyšetrovateľ na dobu maximálne 48 hodín, pri závažných trestných činoch na 72 hodín.

Obmedziť osobnú slobodu svedka možno najviac 72 hodín a to vtedy, ak sa po predvolaní nedostaví pred súd bez riadneho ospravedlnenia a jeho prítomnosť nie je možné zabezpečiť inak.

 

Vzatie do väzby - je možné len vtedy, keď je dôvod predpokladať, že:

a) ujdeme alebo sa budeme skrývať,

b) budeme pôsobiť na svedkov, alebo spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie trestného činu,

c) budeme pokračovať v trestnej činnosti.

 

Väzba v prípade zločinov môže byť maximálne tri roky bez toho, aby o vine rozhodol súd a len pri obzvlášť závažných trestných činoch je štvorročná. Väzba pri prečine môže byť iba rok.

 

Zmier

Nie všetky trestné kauzy skončia pred súdom. Aj v najťažších prípadoch, ako sú vraždy, sa dá dohodnúť na uznaní viny a prijatí trestu. Prokurátor uzavrie s obvineným dohodu - zmier, súd rozhodne, či nie je vzhľadom na okolnosti neprimeraná, ak nie je, schváli ju.

Mediácia - mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným.

 

Zásady trestného konania

  • zásada objektívnej pravdy (nemôže sa rozhodovať, ak sú nejaké pochybnosti),
  • zásada stíhania len zo zákonných dôvodov,
  • zásada zaistenia práva na obhajobu (obvinený musí byť o tom poučený),
  • zásada oficiality (orgány konajú z vlastnej iniciatívy - z úradnej povinnosti),
  • zásada legality (prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie),
  • zásada obžalovania (obžalovať môže iba prokurátor, súkromné trestné žaloby nie sú prípustné),
  • zásada verejnosti (verejnosť sa môže zúčastniť súdneho konania),
  • vyhľadávacia zásada (orgány sú povinné zistiť všetky okolnosti prípadu),
  • zásada bezprostrednosti (súd prihliada na dôkazy predvedené pri súdnom konaní),
  • zásada ústnosti (súd vedie konanie spravidla ústne, teda sám vypočúva svedkov, znalcov a obvinených,
  • zásada prezumpcie neviny (pokiaľ nie je vina vyslovená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, na obvineného sa hľadí ako na nevinného),
  • zásada voľného hodnotenia dôkazov (orgány hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na dôkladnom uvážení všetkých okolností prípadu).

  

 

 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA