Trestné právo
Trestné právo
Štát
sa snaží zabrániť konaniu, ktoré je pre spoločnosť nežiadúce a nebezpečné.
Trestné
právo je súhrn právnych noriem, ktoré chránia štát a občanov pred takýmto nežiadúcim
konaním. Trestné právo vymedzuje jednotlivé trestné činy a tresty, ktoré
sa za ne ukladajú.
Trestné právo hmotné vymedzuje, čo sú
trestné činy a aké tresty sa za ne ukladajú. Jeho hlavným prameňom je
Trestný zákon, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný (posledná rekodifikácia
vstúpila do platnosti v roku 2006).
Trestné právo procesné upravuje postup pri
zisťovaní trestných činov a ich páchateľov, pri súdnom trestnom konaní
a pri výkone trestu. Jeho prameňom je Trestný poriadok (posledná rekodifikácia vstúpila do platnosti v roku
2006).
Stíhať
je možné také konanie, ktoré:
- je zákonom označené
ako spoločensky nežiadúce,
- vykazuje určitú
mieru spoločenskej nebezpečnosti,
- je zavinené.
Podľa
miery spoločenskej nebezpečnosti rozoznávame:
- trestné činy
- priestupky.
Priestupok je zavinené konanie,
ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je označené ako
priestupok v Zákone o priestupkoch. Priestupkom je napr. porušenie
verejného poriadku (rušenie nočného pokoja, budenie verejného pohoršenia,
odkladanie odpadkov na nedovolené miesta...), priestupok proti majetku (drobná
krádež, prisvojenie nálezu...), priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
(ohováranie), dopravné priestupky (nedovolená rýchlosť, nerešpektovanie
dopravných značiek...). Sankcie za priestupky sú miernejšie ako pri trestných
činoch (napomenutie, pokuta). Za priestupok nie je možné udeliť trest odňatia slobody.
Trestný čin predstavuje pre
spoločnosť vyššiu mieru nebezpečenstva, než priestupok.
Trestný
čin je
- prečin (trestný čin spáchaný
z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov)
- zločin (úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej
sadzby prevyšujúcou 5 rokov. Zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, sa
považuje za obzvlášť závažný)
Príprava a pokus
Trestným
činom je aj príprava na zločin a pokus o trestný čin. Sú za ne
rovnaké tresty ako pri čine dokonanom. Trest nie je uložený, pokiaľ páchateľ od
činu včas upustil, alebo ho oznámil polícii.
Miesto trestného činu
Miesto
spáchania trestného činu je každé
miesto, na ktorom páchateľ konal, alebo nastal alebo podľa predstavy páchateľa
mal nastať následok predpokladaný Trestným zákonom.
Páchateľ
Páchateľom
trestného činu je ten, kto ho spáchal sám. Páchateľom trestného činu je fyzická
osoba, ktorá v dobe spáchania trestného činu dosiahla určitý vek a je
príčetná. Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov, hovoríme o spolupáchateľstve,
každý z nich zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám (nezáleží na
podiele, akým prispel k spáchaniu trestného činu).
Účastníkom trestného
činu je
ten, kto:
a)
zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor).
b)
naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c)
požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ),
d)
poskytol inému pomoc pri spáchaní trestného činu (pomocník).
Deliktuálna spôsobilosť
(trestnoprávna spôsobilosť)
Podľa
trestného práva SR je trestne zodpovedný len ten, kto v čase spáchania
činu už dovŕšil 14 rokov veku (od
1.1. 2006). Mladšie osoby nemôžu byť za svoje konanie súdené a nemôžu byť
označené ako páchatelia trestných činov. Páchateľ do 18. roku veku je
označovaný ako mladistvý. Ako
trestne zodpovedný môže byť súdený a odsúdený, zaobchádza sa s ním
osobitným spôsobom. Mladistvému môže súd uložiť ochrannú výchovu, ktorá sa
vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach, maximálne do 18. roku
chovanca. Dovŕšením 18. roku sa páchateľ stáva plne trestne zodpovedný.
Okolnosti vylučujúce
trestnú zodpovednosť
- Vek - kto v čase spáchania trestného činu
nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný. Pre trestný
čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto
v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
- Nepríčetnosť je neschopnosť
páchateľa rozpoznať nebezpečnosť svojho činu a ovládať svoje konanie,
býva spôsobená napr. duševnou poruchou. Osoba, ktorá spácha trestný čin
v nepríčetnosti, ktorú si sama zapríčinila (alkohol, drogy), je plne
trestne zodpovedná.
Okolnosti vylučujúce
protiprávnosť činu
Za
istých okolností nie je inak trestné konanie považované za protiprávne. Ide o:
- nutnú obranu – napr. násilné
zneškodnenie nebezpečného páchateľa. Nejde o nutnú obranu, ak obrana
bola zjavne neprimeraná útoku.
- krajnú núdzu - napr. činy pri
záchrane života pri živelných pohromách.
- oprávnené použitie zbrane - keď je použitá
v súlade so zákonom, napr. aj proti inému vo svojom obydlí na ochranu
života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne
alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To
neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.
- dovolené riziko - ak niekto
v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky
prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky
prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno
dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného zákonom,
- výkon práva a povinnosti - výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich
zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci, plnenia pracovných či iných úloh alebo zo
zmluvy
- súhlas poškodeného - čin vykonaný so súhlasom poškodeného
a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu (súhlas musel byť
daný dobrovoľne vopred),
- plnenie úlohy agenta - čin, ktorým agent,
ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu
a pri zisťovaní jeho páchateľa, ohrozí alebo poruší záujem chránený
zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo
teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin
v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej
osoby.
Pri
posudzovaní miery zavinenia ďalej záleží na tom, či bol trestný čin spáchaný:
- úmyselne - páchateľ chcel porušiť zákonom
chránený záujem, alebo vedel, že svojím konaním môže tento záujem porušiť,
- z nedbanlivosti - páchateľ vedel,
že chránený záujem môže porušiť, ale spoliehal sa, že k tomu nedôjde,
alebo o ohrození nevedel, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na
svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Rozdelenie trestných
činov
- Trestné činy proti
životu a zdraviu (§145 - vražda, neposkytnutie pomoci, poškodenie zdravia, ublíženie na zdraví, ohrozovanie
pohlavnou chorobou, podávanie alkoholických nápojov mládeži...)
- Trestné činy proti
slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, vydieranie, obmedzovanie
osobnej slobody, znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi...)
- Trestné činy proti
rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy, týranie, ohrozovanie
mravnej výchovy mládeže, dvojmanželstvo...)
- Trestné činy proti
majetku (krádež, sprenevera, podvod, úžera, ..)
- Trestné činy
hospodárske (neoprávnené podnikanie, falšovanie peňazí, nezaplatenie dane,
porušovanie autorského práva...)
- Trestné činy
všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu (trestné činy proti
životnému prostrediu, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia, porušovanie
ochrany rastlín a živočíchov, pytliactvo, založenie, zosnovanie
a podporovanie zločineckej skupiny, teroristickej skupiny, všeobecné
ohrozenie...)
- Trestné činy proti
republike (vlastizrada, teror, vyzvedačstvo, ohrozenie utajovanej
skutočnosti, sabotáž...)
- Trestné činy proti
poriadku vo verejných veciach (útok na orgán verejnej moci, útok na
verejného činiteľa, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, korupcia,
podplácanie, neoznámenie trestného činu, krivá výpoveď...)
- Trestné činy proti
iným právam a slobodám (šírenie poplašnej správy, opilstvo, výtržníctvo,
výroba, týranie zvierat...)
- Trestné činy proti
brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti
obrane vlasti (neplnenie odvodnej povinnosti, nenastúpenie na civilnú
službu, spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada...)
- Trestné činy
vojenské (neuposlúchnutie rozkazu, urážka medzi vojakmi, násilie voči nadriadenému,
dezercia...)
- Trestné činy proti
mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové (genocídium,
terorizmus, mučenie, podpora a propagácia hnutí smerujúcich
k potlačeniu základných práv a slobôd, hanobenie národa, rasy
a presvedčenia...)
Sankciami podľa Trestného zákona
sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného
trestného činu alebo činu inak trestného.
Druhy trestov
Funkcie
trestov:
- Ochranná
- Preventívna
- Prevýchovná
- Morálna
- Odradzujúca
Trest
odňatia slobody – trest na určitú dobu, najviac na 25 rokov alebo ako trest
odňatia slobody na doživotie.
Súd
môže podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky. Podmienečný odklad môže byť na
1 – 5 rokov. Trest odňatia slobody sa vykonáva:
a)
v nápravných zariadeniach,
ktoré sa podľa závažnosti spáchaných trestných činov a potreby
resocializácie odsúdených delia do troch nápravnovýchovných skupín:
1. skupina - páchateľ, ktorý
posledných desať rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
2. skupina - páchateľ, ktorý bol
v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,
3. skupina - recidivisti.
Ak
odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou, ktorá je
podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode
je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť
nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
preruší výkon trestu a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.
b)
Trest domáceho väzenia - tento trest
môže súd uložiť až na jeden rok páchateľovi prečinu. Odsúdený je povinný
v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí, viesť riadny život
a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola
nariadená. Opustiť svoje obydlie môže len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka
a len z naliehavého dôvodu.
Probácia
- organizovanie
a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným,
- kontrola výkonu
trestu nespojeného s odňatím slobody,
- dohľad nad
správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
c)
Trest povinnej práce - súd môže
tento trest uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho
odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica sadzby trestu neprevyšuje 5 rokov. Trest musí vykonať najneskôr
do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Musí ho vykonávať osobne
a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
d)
Peňažný trest - 5 000 - 10
000 000 Sk, dáva sa, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo
sa snažil získať majetkový prospech.
e)
Trest prepadnutia majetku - pri
výnimočnom treste alebo za úmyselný trestný čin, ktorým sa snaží získať
majetkový prospech. Majetok páchateľa prepadá štátu.
f)
Trest prepadnutia veci - vec
prepadne, ak bola použitá na spáchanie trestného činu, alebo bola naň určená,
alebo ju získal trestnou činnosťou, alebo ako odmenu za trestnú činnosť.
g)
Trest zákazu činnosti - 1 - 10
rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto
činnosťou.
h)
Trest zákazu pobytu - páchateľ sa nesmie 1 - 5 rokov zdržiavať na
určitom mieste.
i)
Trest straty čestných titulov
a vyznamenaní - ak sa páchateľ odsúdi na viac ako 5 rokov trestu odňatia slobody.
j)
Trest straty vojenskej a inej
hodnosti - keď je páchateľ odsúdený najmenej na 2 roky trestu odňatia
slobody. Aj pri kratšom treste, ak si to vyžaduje disciplína a poriadok.
k)
Trest vyhostenia - týka sa len
páchateľov, ktorí nie sú občanmi SR a nemajú status utečenca (1 – 15
rokov).
Trest
smrti bol u nás zrušený 1. 7. 1990.
Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy
Poľahčujúce okolnosti
Poľahčujúcou
okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin:
- v ospravedlniteľnom
silnom citovom rozrušení,
- v dôsledku
nedostatku vedomostí alebo skúseností,
- v spojitosti
s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
- vo veku blízkom
veku mladistvých,
- pod tlakom,
- pod vplyvom
tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil...
Priťažujúce okolnosti
Priťažujúcou
okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin
- z obzvlášť
zavrhnutiahodnej pohnútky,
- ako odplatu,
- za živelnej pohromy
alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život, zdravie, základné
práva a slobody, mravnosť...
- tým, že zneužil
svoje zamestnanie, povolanie, funkciu...
- spáchal viac
trestných činov,
- zneužil na
spáchanie trestnej činnosti osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
- ako organizátor...
Zvlášť nebezpečné
trestné činy
Za
zvlášť nebezpečné trestné činy
spáchané páchateľom, ktorého náprava je nepravdepodobná, môže súd uložiť
podľa Trestného zákona výnimočný trest,
t.j. odňatie slobody od 15 do 25 rokov alebo na doživotie (osoby odsúdené na výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, môžu byť
podmienečne prepustené až po dvadsiatich piatich rokoch výkonu trestu, ak súd
nerozhodol inak).
Zásada 2x a dosť - platí pre páchateľov
úkladnej vraždy. Ak už bol niekto odsúdený za úkladnú vraždu, pri zopakovaní
tohto trestného činu mu bude hroziť doživotie.
Zásadu 1x a dosť - zaviedol zákon pre
páchateľov mafiánskych vrážd, za úkladnú vraždu v nebezpečnom zoskupení
čaká páchateľa výlučne doživotie.
Asperačná zásada - pri spáchaní
niekoľkých trestných činov môže sudca zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby
najťažšieho trestného činu o polovicu.
Ochranné opatrenia
Okrem
trestov sú prostriedkami dosiahnutia účelu Trestného zákona aj ochranné
opatrenia, ktorými sa spoločnosť chráni pred nebezpečnými činmi. Majú výhradne
preventívny charakter. Rozhoduje o nich súd. Sú to:
- ochranné liečenie,
- ochranná výchova,
- ochranný dohľad,
- detencia,
- zhabanie veci.
Trestné konanie:
Trestné
konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní. Ich
úlohou je zistiť, či bol trestný čin spáchaný, zistiť páchateľa, uložiť mu
podľa zákona trest alebo ochranné opatrenia a prijaté rozhodnutie vykonať.
Orgánmi
činnými v trestnom konaní sú:
- súd
- prokuratúra -
podáva obžalobu v mene štátu
- vyšetrovatelia
Fázy trestného konania
1) prípravné konanie - má sa zistiť, či je podozrenie z trestného
činu odôvodnené, aby bola podaná žaloba, neskôr sa zhromažďujú dôkazy.
Prípravné
konanie začína začatím trestného stíhania, ak zistené skutočnosti nasvedčujú,
že bol spáchaný trestný čin. Podnet na začatie dáva prokurátor
a vyšetrovateľ. Prípravné konanie sa končí podaním žaloby - podáva výlučne
prokurátor alebo zastavením trestného konania.
Sudca
pre prípravné konanie rozhoduje o zásahoch do základných ľudských práv
a slobôd v prípravnom konaní - o väzbe, domovej a osobnej
prehliadke, použití odpočúvania o iných zaisťovacích úkonoch.
2) predbežné
prerokovanie žaloby
- súd overí, či vyšetrovatelia a vyhľadávacie orgány zachovali
v prípravnom konaní zákonné ustanovenia, či výsledky dostatočne
odôvodňujú, aby bol páchateľ postavený pred súd.
3) hlavné pojednávanie - je jadrom celého
trestného konania. Na hlavnom pojednávaní sa rozhoduje o vine
i o treste. Pojednávanie sa končí rozhodnutím súdu, ktorým sa
obžalovaný uznáva vinným alebo sa oslobodzuje. Hlavné pojednávanie je vedené
formou sporu a svedkov zásadne
vypočúvajú procesné strany - prokurátor a advokát. Sudca môže zasiahnuť
iba do spôsobu vykonania výsluchu.
4) opravné konanie - náprava nesprávneho
rozhodnutia súdu alebo jeho potvrdenie.
Opravné prostriedky:
a)
riadne - musia sa uplatniť skôr, než rozhodnutia nadobudne právoplatnosť -
sťažnosť, odvolanie,
b)
mimoriadne - keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Patrí sem sťažnosť pre
porušenie zákona - podáva ju prokurátor
(výsledkom môže byť obnova konania).
5) vykonávacie konanie - úlohou je
uskutočňovať obsah rozhodnutia.
Práva obžalovaného:
a)
vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa kladú za vinu,
- zvoliť si obhajcu
a radiť sa s ním,
- byť poučený
o svojich právach,
- právo odoprieť
výpoveď,
- klásť svedkom
otázky,
- nesmie byť nútený
k výpovedi...
Zadržanie
Po
zadržaní obvineného pri spáchaní prečinu má prokurátor predložiť obžalobu do 48
hodín.
Zadržiava
vyšetrovateľ na dobu maximálne 48 hodín, pri závažných trestných činoch na 72
hodín.
Obmedziť
osobnú slobodu svedka možno najviac 72 hodín a to vtedy, ak sa po
predvolaní nedostaví pred súd bez riadneho ospravedlnenia a jeho
prítomnosť nie je možné zabezpečiť inak.
Vzatie do väzby - je možné len vtedy,
keď je dôvod predpokladať, že:
a)
ujdeme alebo sa budeme skrývať,
b)
budeme pôsobiť na svedkov, alebo spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie
trestného činu,
c)
budeme pokračovať v trestnej činnosti.
Väzba
v prípade zločinov môže byť maximálne tri roky bez toho, aby o vine
rozhodol súd a len pri obzvlášť závažných trestných činoch je štvorročná.
Väzba pri prečine môže byť iba rok.
Zmier
Nie
všetky trestné kauzy skončia pred súdom. Aj v najťažších prípadoch, ako sú
vraždy, sa dá dohodnúť na uznaní viny a prijatí trestu. Prokurátor uzavrie
s obvineným dohodu - zmier, súd rozhodne, či nie je vzhľadom na okolnosti
neprimeraná, ak nie je, schváli ju.
Mediácia - mimosúdne
sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným.
Zásady trestného konania
- zásada objektívnej
pravdy (nemôže sa rozhodovať, ak sú nejaké pochybnosti),
- zásada stíhania len
zo zákonných dôvodov,
- zásada zaistenia
práva na obhajobu (obvinený musí byť o tom poučený),
- zásada oficiality
(orgány konajú z vlastnej iniciatívy - z úradnej povinnosti),
- zásada legality
(prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa
dozvie),
- zásada obžalovania
(obžalovať môže iba prokurátor, súkromné trestné žaloby nie sú prípustné),
- zásada verejnosti
(verejnosť sa môže zúčastniť súdneho konania),
- vyhľadávacia zásada
(orgány sú povinné zistiť všetky okolnosti prípadu),
- zásada
bezprostrednosti (súd prihliada na dôkazy predvedené pri súdnom konaní),
- zásada ústnosti
(súd vedie konanie spravidla ústne, teda sám vypočúva svedkov, znalcov
a obvinených,
- zásada prezumpcie
neviny (pokiaľ nie je vina vyslovená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom,
na obvineného sa hľadí ako na nevinného),
- zásada voľného
hodnotenia dôkazov (orgány hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na dôkladnom uvážení všetkých okolností prípadu).