Rodinné právo
Rodinné právo
Rodinné
právo upravuje rodinnoprávne vzťahy medzi:
- manželmi,
- rodičmi
a deťmi,
- neplnoletými deťmi
a ich opatrovníkmi, poručníkmi,
- osvojencami
a osvojiteľmi,
- ostatnými
príbuznými v priamom rade.
Príbuzní
v priamom rade sú rodičia a ich deti, starí rodičia a ich vnuci,
súrodenci, osvojitelia a osvojenci.
Pramene rodinného práva
sú:
- Ústava SR
- Zákon
o rodine. (pre rodinné právo dôležitú úlohu má aj zákon o matrikách
(Matrika je verejná kniha, ktorá pozostáva z troch kníh: knihy narodení,
knihy manželstiev a knihy úmrtí. Výpisom z knihy narodení je rodný
list, z knihy manželstiev sobášny list a z knihy úmrtí
úmrtný list.))
- Občiansky zákonník
(upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov)
Zásady rodinného práva:
- ochrana materstva,
manželstva a rodiny štátom,
- zodpovednosť
rodičov za všestranný rozvoj detí a ich riadnu výchovu,
- rovnoprávnosť muža
a ženy v rodine.
Zákon o rodine -
pozostáva z piatich základných častí:
1) Manželstvo - vznik manželstva
vzťahy medzi
manželmi
zánik
manželstva
Hlavným
poslaním manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Manžel
a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Vznik
manželstva - manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného vyhlásenia
muža a ženy, že spolu dobrovoľne vstupujú do manželstva. Toto vyhlásenie
musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch
svedkov. Každé uzavreté manželstvo sa zapisuje do matriky. Zákonom povolené sú
dve formy uzavretia manželstva:
a) občianske (civilný sobáš) -
vyhlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom
zastupiteľstva),
b) cirkevné - pred predstaviteľom
štátom registrovanej cirkvi.
Štátny
občan SR môže uzavrieť manželstvo aj v cudzine pred orgánom SR na to
určeným. Zákon o rodine povoľuje aj sobáš v zastúpení na základe
plnomocenstva.
Uzavrieť
manželstvo môže:
- slobodný muž,
slobodná žena - vek nad 18 rokov (výnimočne na základe rozhodnutia súdu
môže uzavrieť manželstvo aj neplnoletá osoba staršia ako 16 rokov),
- rozvedený muž,
rozvedená žena,
- vdovec, vdova.
Uzavrieť
manželstvo môžu len osoby opačného pohlavia, právny vzťah medzi homosexuálmi,
tzv. registrované partnerstvo, nie je v SR právne zakotvené.
Pokiaľ
muž a žena žijú v spoločnej domácnosti, avšak bez uzavretia
manželstva, označujú sa ako druh a družka. Ich vzťah nie je právne
upravený, čo môže byť problematické, najmä v prípade úmrtia jedného
z partnerov (napr. vo vzťahu k dedičstvu).
Uzavrieť
manželstvo nemôže:
- vydatá žena, ženatý
muž (zásada monogamie)
- priami predkovia
a priami potomkovia (aj osvojitelia a osvojenci),
- maloletý,
- duševne chorý,
pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Oznámenie
o uzavretí manželstva sa podáva na matričnom úrade a obsahuje:
- osobné údaje
snúbencov,
- dohodu
o priezvisku,
- vyhlásenie
snúbencov, že nie sú im známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva,
- čestné vyhlásenie
o pravdivosti údajov,
- vyhlásenie, že
navzájom poznajú svoj zdravotný stav.
Snúbenci
k uzavretiu sobáša potrebujú:
- slobodní - vlastné
rodné listy, platné občianske preukazy,
- ovdovelí - vlastné
rodné listy, platné občianske preukazy, úmrtný list
- rozvedení - vlastné
rodné listy, platné občianske preukazy, rozhodnutie súdu o rozvode,
- maloletí - vlastné
rodné listy, platné občianske preukazy, právoplatné rozhodnutie súdu
o povolení uzavrieť manželstvo,
- cudzinci - rodné
listy, pasy, osvedčenie o právnej spôsobilosti, s príslušnými
overeniami. Doklady musia byť doložené prekladom súdneho tlmočníka.
Vzťahy
medzi manželmi sú:
a)
osobnej povahy:
- manželia majú žiť
spolu,
- majú si
navzájom pomáhať,
- majú si byť verní,
- vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť,
- starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
b)
majetkovej povahy:
v manželstve
existuje bezpodielové spoluvlastníctvo. V bezpodielovom vlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, vecí vydaných v rámci predpisov
o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo
vlastníctve pred uzavretím manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Bezpodielové
spoluvlastníctvo upravuje Občiansky zákonník.
Zánik manželstva
- smrťou,
- rozvodom
- vyhlásením
nezvestného za mŕtveho
(Manžel,
ktorý popri uzavretí manželstva prijal priezvisko toho druhého, môže po rozvode
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode matričnému úradu
oznámiť, že prijíma svoje predošlé priezvisko.)
2) Vzťahy medzi rodičmi,
deťmi a ostatnými príbuznými
Tieto
vzťahy vznikajú počatím a narodením dieťaťa. Obidvaja rodičia majú rovnaké
práva a povinnosti k dieťaťu bez ohľadu na to, či žijú, alebo nežijú
spolu. Dieťa má právo na šťastný a harmonický vývoj.
- Rodičia dieťa vychovávajú,
zastupujú, spravujú jeho veci a majú voči nemu vyživovaciu
povinnosť.
- Dieťaťu sa musí
dostať sústavná a dôsledná starostlivosť.
- Rodičia dieťa
zastupujú zo zákona, ale ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo
dôjsť k rozporu záujmov, súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka, ktorý ho bude v takomto prípade zastupovať (napr.
dedičské konanie).
- Rodičia spravujú
veci - majetok maloletého dieťaťa (Výnosy z tohto majetku môžu
rodičia použiť na uspokojovanie potrieb dieťaťa a v primeranom
rozsahu na uspokojovanie potrieb rodiny. Tento majetok, ktorí spravovali,
majú rodičia odovzdať dieťaťu najneskôr do 30 od dosiahnutia plnoletosti
dieťaťa.).
Náhradná starostlivosť
V tejto
časti Zákon o rodine upravuje aj náhradnú
starostlivosť, ktorá môže vzniknúť len rozhodnutím súdu. Je ňou:
- zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,
- pestúnska
starostlivosť,
- ústavná
starostlivosť.
Náhradná osobná
starostlivosť
- väčšinou ide o príbuzných maloletého dieťaťa – starí rodičia, plnoletý
súrodenec,... Rodičia sa môžu s dieťaťom stýkať a nezaniká ani ich
vyživovacia povinnosť voči dieťaťu.
Pestúnska starostlivosť - forma náhradnej rodinnej výchovy, ktorú
riadi, kontroluje a hmotne zabezpečuje štát. Medzi pestúnom
a dieťaťom nevzniká taký právny vzťah ako medzi rodičmi a deťmi
a právne vzťahy dieťaťa, ktoré je v pestúnskej starostlivosti,
k jeho pravej rodine nezanikajú, rodičia sa s ním môžu stýkať, nezaniká
ani ich vyživovacia povinnosť (výživné poukazujú orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí). Pestúni sú odmeňovaní štátom. Do pestúnskej starostlivosti sa dieťa na
základe rozhodnutia súdu môže dostať, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa. Pestún je povinný vykonávať osobnú
starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba
v bežných veciach (vo vážnych veciach, napr. plánované operácie, rozhodujú
biologickí rodičia alebo súd, taktiež cesty do zahraničia dlhšie ako tri
mesiace musia byť oznámené príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny).
Ústavná výchova - využíva sa
v prípade, keď je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a nie
je možné nájsť iné výchovné opatrenia. Musí byť nariadená súdom a trvá do
plnoletosti dieťaťa. Pred nariadením ústavnej výchovy je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
alebo do pestúnskej starostlivosti.
Ústavná
výchova sa vykonáva v zariadeniach, ktorými sú:
1. detský domov,
2. detský domov pre maloletých bez sprievodu,
3. krízové stredisko,
4. resocializačné stredisko pre drogovo závislých,
5. a v iných zariadeniach zriadených na vykonávanie opatrení podľa tohto
zákona.
V
detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a
výchovné opatrenie:
1.
v profesionálnej rodine, ktorá môže
vykonávať ústavnú starostlivosť, predbežné opatrenie alebo výchovné opatrenie v
dome alebo v byte, ktoré sú vymedzenou časťou detského domova alebo vo vlastnom
dome alebo vo vlastnom byte pre určený počet detí; suma poskytnutá detským
domovom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej
rodine je podľa veku dieťaťa najviac vo výške trojnásobku sumy životného
minima,
2.
v samostatných diagnostických skupinách, ktoré vykonávajú odbornú diagnostiku,
v samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách. Týka sa
detí od narodenia do troch rokov veku, ktoré vzhľadom na svoj vek alebo
zdravotný stav vyžadujú osobitnú zvýšenú opateru a starostlivosť, detí s
poruchami správania, ktoré vyžadujú starostlivosť na základe odbornej
diagnostiky, detí, ktoré vyžadujú
zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, pohlavne zneužívané alebo boli
na nich spáchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický
vývin a sociálny vývin, detí s mentálnym postihnutím,....
Profesionálny náhradný
rodič
poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom
rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho
rodičovstva svojou formou podobný náhradnej starostlivosti. Profesionálna
náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne
náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom.
Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho
zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou
pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej
náhradnej rodine).
Jeden
profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Krízové stredisko zabezpečuje:
a)
vykonávanie opatrení podľa tohto zákona, ak sa dieťa, rodina alebo plnoletá
fyzická osoba nachádza v krízovej životnej situácii,
b) výkon rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení podľa osobitného predpisu,
c) výkon rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,
d) výkon výchovného opatrenia .
V
resocializačnom stredisku sa
- poskytuje odborná
pomoc dieťaťu so skončenou povinnou školskou dochádzkou a plnoletej
fyzickej osobe po skončení liečby na základe odporúčania poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti,
- vykonáva
rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení podľa zákona o rodine.
V
resocializačnom stredisku sa resocializácia drogových závislostí a iných
závislostí vykonáva pobytovou formou najmenej osem mesiacov.
Poručníctvo a
opatrovníctvo
Poručníctvo - ak obaja rodičia
maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv
a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv
a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho
výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak sú rodičia nažive
a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví
za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia. Poručník nie je povinný
osobne sa starať o maloleté dieťa, dohliada na rozsah a spôsob
starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.
Poručníctvo
zaniká: dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou dieťaťa, smrťou poručníka,
dosiahnutím plnoletosti rodiča dieťaťa, zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník
ustanovený, rozhodnutím súdu.
Opatrovníctvo – súd vymedzí rozsah
práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol
opatrovník ustanovený a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého
dieťaťa.
Poručníctvo
i opatrovníctvo čerpajú svoj základ v rímskom práve. Základné
rozdiely medzi poručníkom a opatrovníkom spočívajú v tom, že poručník
maloleté dieťa vychováva, zastupuje, spravuje jeho majetok rovnako, ako by
tieto práva a povinnosti mali rodičia. Obsah a rozsah týchto práv a povinností
opatrovníka závisí na účele, pre ktorý bol ustanovený, bude prípad od prípadu
iný a vychádza zo súdneho rozhodnutia, ktoré vymedzí okruh jeho práv
a povinností. V porovnaní s poručníkom je opatrovník časovo
obmedzený účelom, na ktorý je ustanovený - jeho splnením fakticky opatrovníctvo
zanikne.
3) Výživné
Vzájomná
vyživovacia povinnosť patrí medzi základné práva a povinnosti, ktorá
vznikajú medzi príbuznými.
Poznáme
niekoľko druhov vyživovacej povinnosti:
- medzi rodičmi
a deťmi,
- medzi ostatnými
príbuznými (ide o predkov a potomkov) - predkovia
a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade,
ak to nevyhnutne potrebujú,
- medzi manželmi
(dokonca aj medzi rozvedenými manželmi, ak rozvedený/á manžel/ka nie je
schopný sám sa živiť, môže od bývalého partnera žiadať, aby mu prispieval
na primeranú výživu – choroba, nezamestnanosť...).
Vzájomná
vyživovacia povinnosť rodičov a detí sa v živote uplatňuje
najčastejšie, najmä ako vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým
deťom (vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ
deti nie sú schopné samy sa živiť - najdlhšie do skončenia 25. roku veku, ak
dieťa študuje a nepracuje), aj plnoleté deti môžu mať vyživovaciu povinnosť
voči svojim rodičom. Deti, ktoré pracujú a žijú v spoločnej domácnosti
s rodičmi, sú povinné prispievať na domácnosť.
4) Určenie rodičovstva
a osvojenie
Matkou
dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Ak by vznikli pochybnosti, kto je matkou, materstvo na základe zistených
skutočností určí súd.
V tejto
časti Zákona o rodine sa uvádzajú domnienky o otcovstve:
a) za otca dieťaťa sa považuje manžel matky, ak
sa narodí dieťa žene, ktorá sa znovu vydala, považuje sa za otca neskorší
manžel,
b)
za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov,
c)
za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý
mal s matkou pohlavný styk v čase, od ktorého neuplynulo do narodenia dieťaťa menej ako 180
a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti
(dedično-biologická skúška, rozbor DNA).
Zapretie otcovstva
-
ak chce zaprieť otcovstvo manžel matky, môže to urobiť do troch rokov po
narodení dieťaťa,
-
ak chce zaprieť otcovstvo muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže tak urobiť tiež do troch rokov odo dňa, keď bolo otcovstvo
určené.
Osvojenie (adopcia)
K osvojeniu
dochádza vtedy, keď dieťa vstupuje do rodiny osvojiteľa a vzniká vzťah
rodič - dieťa. Osvojenie vzniká rozhodnutím súdu.
Podmienky
osvojenia
- musí byť dieťaťu na
prospech,
- osvojené môže byť
len maloleté dieťa,
- medzi osvojencom
a osvojiteľom nesmie byť príbuzenský vzťah,
- medzi osvojiteľom
a osvojeným musí byť primeraný vekový rozdiel,
- osvojiteľom nemôže
byť občan, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony,
- zdravotný stav
osvojiteľov a osvojenca musí zodpovedať účelu osvojenia,
- osvojované dieťa
musí byť právne voľné, to znamená, že s jeho osvojením musia súhlasiť
rodičia alebo iní zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa,
- osvojované dieťa,
ak je toho schopné, má prejaviť s osvojením súhlas,
- pred rozhodnutím
súdu o osvojení, musí byť dieťa najmenej deväť mesiacov
v starostlivosti budúcich osvojiteľov – predosvojiteľská
starostlivosť,
- osvojiť sa môže
dieťa, o ktoré rodičia neprejavovali sústavne opravdivý záujem (6 mesiacov),
- osvojiť si môžu
dieťa len manželia alebo manžel
rodiča dieťaťa, len výnimočne si môže osvojiť dieťa aj osamelá osoba, ak
sú predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje poslanie,
- na osvojenie
dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR.
Osvojiteľ
má dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho veci.
Osvojenie
môže zrušiť súd z vážnych dôvodov do šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia
o osvojení. Inak osvojenie nemožno zrušiť.
5) Spoločné, prechodné a
zrušovacie ustanovenia