Právny systém a odvetvia práva
Právny systém, právna
norma, právny poriadok a jeho odvetvia
Čo je to právna
a morálna norma a aký je medzi nimi rozdiel?
Morálne normy upravujú vzťahy v spoločnosti na báze tradícii, zvykov a iných vplyvov.
Právne normy sú záväzné pre všetkých členov spoločnosti a možno ich vynútiť orgánmi, ktoré si na to ľudstvo vo svojom vývoji vytvorilo. Pri definovaní toho, čo je to právo, sa stretávame s jeho tromi základnými súčasťami: právna norma, právna inštitúcia a právne vedomie.
Právne normy sú záväzné pravidlá správania vystupujúce v podobe zákonov, nariadení, vyhlášok, či v iných formách prameňov práva. Upravujú vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločnosti, ale aj medzi nimi a štátom. Na ich dodržiavanie, prípadne vynucovanie má štát celý systém právnych inštitúcii. Do tohto systému patrí sústava súdov, prokuratúra, advokácia, notárstvo a polícia.
Historický vývoj
právnych noriem
Spočiatku bolo právo súčasťou sakrálnych pravidiel, božím hlasom, ktorý ľuďom sprostredkovávali proroci. Právo v dnešnom zmysle vytvorili rímski právnici. Západná civilizácia sa opiera o tri pevné stĺpy, a to Akropolu, Kapitol a horu Sinaj, pretože vyrastá z gréckej múdrosti a citu pre krásu, z rímskeho zmyslu pre právo a poriadok a z kresťanskej mravnosti.
Právny systém – tvoria platné právne normy, ktoré sú v právnom systéme usporiadané vertikálne (tvoria hierarchiu) a horizontálne. Právny systém každého štátu tvorí určitú štruktúru.
Súhrn právnych noriem je systémom len vtedy, ak medzi právnymi normami existujú hierarchické väzby, t.j. usporiadanie právneho systému na základe právnej sily. Právna sila určuje postavenie právnej normy v systéme práva. Umožňuje porovnávať právnu normu s inými právnymi predpismi, zistiť jej podriadenosť či nadradenosť, prípadne rovnaké postavenie.
Poznáme tri základné druhy právnych systémov:
a) právny systém štátu, t.j. právo platné vo vnútri štátu = vnútroštátne právo,
b) medzinárodné právo – upravuje vzťahy medzi štátmi,
c) veľké právne systémy niektorých štátov – slúžia ako prameň práva, určitý vzor či ideál. Napr. kontinentálny právny systém v Európe, angloamerický, socialistický, islamský, a pod.
Právna norma
Právna norma je
pravidlo správania, ktoré reguluje správanie, činnosť a postup ľudí (fyzických osôb), organizácií
(právnických osôb) a štátu.
- je stanovená štátnym orgánom, v stanovenej forme, t.j. ústavný zákon, zákon, vyhláška, vládne nariadenie a pod.,
- je všeobecne záväzná,
- čosi prikazuje, zakazuje a dovoľuje, v tom je normatívnosť právnych noriem,
- aby bola platná, musí byť riadne vyhlásená v Zbierke zákonov SR. Každá právna norma má svoju platnosť a účinnosť.
- je vynutiteľná štátnou mocou priamo (príslušným štátnym orgánom) a nepriamo (aby bola dodržiavaná dobrovoľne).
Štruktúra právnej normy
Pod štruktúrou
právnej normy rozumieme jej vnútorné usporiadanie, vzájomnú súvislosť jej súčastí. Názory na
štruktúru právnej normy nie sú v teórii jednotné. V minulosti mala veľa zástancov
trojčlánková, trichotomická štruktúra
právnej normy. Trojčlánková štruktúra právnej normy obsahuje hypotézu, dispozíciu a sankciu.
a) Hypotéza určuje okolnosti, za akých je subjekt povinný zachovať
sa spôsobom určeným v dispozícii, hypotéza právnej normy teda ustanovuje
podmienky a predpoklady, za akých sa má používať pravidlo správania
obsiahnuté v druhej časti normy (dispozícii).
b) Dispozícia právnej normy určuje správanie príslušného subjektu
v prípadoch, keď nastanú okolnosti ručené hypotézou. Dispozícia určuje
pravidlo správania, vymedzuje oprávnenia a povinnosti účastníkov právneho vzťahu, je jadrom právnej normy. Prostredníctvom dispozície sa reguluje konanie ľudí. Vyplývajú z nej práva a povinnosti.
c) Sankcie ustanovujú následky spojené s nedodržaním pravidla obsiahnutého
v dispozícii.
Sankcie za nedodržiavanie právnych noriem:
1. trestnoprávne – trest za porušenie určitej trestnoprávnej normy (peňažný, zákaz činnosti...)
2. občianskoprávne – náhrada škody v občianskom, obchodnom práve...
3. administratívnoprávne
4. pracovnoprávne
Pôsobnosť právnych noriem:
a) osobná – je okruh osôb, na ktoré právne pomery sa norma nevzťahuje
b) miestna – je územný obvod, v ktorom je norma záväzná
c) časová – je čas, v ktorom je potrebné normu dodržať a používať
Právna sila
Normatívne právne akty majú rôznu právnu silu. Právna sila určuje postavenie právnej normy v systéme práva. Umožňuje porovnávať právnu normu s inými právnymi predpismi, zistiť jej podriadenosť či nadradenosť, prípadne rovnaké postavenie.
Právne predpisy nižšej právnej sily musia byť v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily a zároveň musí existovať medzi nimi určitý harmonický súlad (to znamená, že spoločenské ciele, ktoré sledujú jednotlivé právne predpisy, si nesmú vzájomne protirečiť).
Podľa stupňa právnej sily delíme právne akty na:
· prvotné (primárne, originálne) – ústava, ústavné zákony a zákony,
· druhotné (sekundárne, odvodené) – nariadenia vlády, vykonávacie vyhlášky ministerstiev, vyhlášky obcí a pod.
Prvotné normatívne právne akty majú vyššiu právnu silu ako odvodené
predpisy. Môžu obsahovať úplne novú
právnu úpravu, t.j. upravovať vzťahy doteraz neupravené inými predpismi. Prvotné
právne akty tvorí zákonodarný orgán - parlament, príp. sú prijaté
v referende.
Druhotné normatívne právne akty majú nižšiu právnu silu, slúžia iba na podrobnejšiu právnu úpravu veci, ktorá je v zásadách upravená prvotnými predpismi. Ich obsah nesmie odporovať vyšším normám ( zákon musí byť v súlade s ústavou, nariadenie vlády so zákonom, vyhláška ministerstva so zákonom a pod.). Druhotné predpisy schvaľujú orgány štátnej správy alebo vláda.
Hierarchická
štruktúra právnych predpisov v Slovenskej republike
Ústava SR, ústavné zákony a výsledky referenda so silou ústavného zákona
↓
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
↓
Zákony, ostatné medzinárodné zmluvy a výsledky referenda o „iných dôležitých otázkach verejného záujmu“
↓
Nariadenia vlády a vyhlášky, resp. výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
↓
Všeobecne záväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy a miestnych orgánov štátnej správy
- Na vrchole pyramídy právnych predpisov SR je Ústava SR. Priznáva sa jej postavenie základného zákona a zároveň základného prameňa práva.
Ústavu SR možno meniť iba ústavnými zákonmi, ktoré prijíma osobitným legislatívnym postupom NR SR.
- Na ďalšom stupni v hierarchickej štruktúre právnych predpisov SR sú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a zákonným spôsobom vyhlásila, ak zabezpečujú viac základných práv a slobôd ako zákony NR SR. Sú to Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
V prípadnom spore, ktorá z ďalších medzinárodných zmlúv o ľudských právach zabezpečuje väčší rozsah práv ako zákony SR, môže dať odpoveď iba Ústavný súd SR.
- Zákony – musia byť v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách
- Vykonávacie právne predpisy - nariadenia vlády, vyhlášky, resp. výnosy ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy.
Problematiku, ktorú upravila NR SR vo svojich zákonoch treba obvykle podrobnejšie rozpracovať. Toto je obsahom tzv. vykonávacích právnych predpisov. Prijímajú ich orgány výkonnej moci SR (vláda, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy a tvoria ďalší stupeň v hierarchickej štruktúre právneho poriadku SR.
- Právne predpisy - všeobecne záväzné nariadenia, môžu prijímať aj orgány územnej samosprávy (obecné či mestské zastupiteľstvá), miestne či mestské orgány štátnej správy i obyvatelia obcí a miest v miestnom referende. Tieto predpisy, na rozdiel od vyššie uvedených neplatia na celom území SR, ale iba na území obce, ktorej orgán ich prijal. Ich obsah musí tiež zodpovedať ústave a zákonom.