Jdi na obsah Jdi na menu
 


Právny poriadok, legislatívny proces

13. 9. 2007

Právny poriadok

 

Je súhrn všetkých prameňov práva, ktoré platia v určitom štáte. Každý štát má svoj vlastný právny poriadok a vyžaduje jeho dodržiavanie od vlastných občanov aj cudzincov, ktorí žijú na území štátu. Každý je taktiež viazaný právnym poriadkom svojho štátu, aj keď sa zdržuje na území iného štátu, pokiaľ sa nedostáva do rozporu s jeho právnym poriadkom.

Je súhrn platných právnych noriem v určitom štáte. Jeho súčasťou sú relatívne samostatné súbory právnych noriem, ktoré upravujú právne vzťahy v jednotlivých oblastiach života - odvetvia práva.

 

Časť odvetví patrí do verejného práva, druhá časť do súkromného práva. Domitius Ulpianus, známy rímsky právnik, ich rozlíšil nasledovne: „Verejné právo je to, ktoré vyjadruje záujmy štátu a súkromné to, ktoré vyjadruje záujmy jednotlivcov, sú niektoré veci verejne prospešné, niektoré súkromné.“

 

Verejné právo (ius publicum) je charakterizované úpravou medzi štátnymi orgánmi a subjektami na princípe nadriadenosti a podriadenosti (subordinácie). Vyznačuje sa záväznosťou (kogentnosťou).

Do oblasti verejného práva zaraďujeme:

a) ústavné (štátne) právo

b) správne právo

c) finančné právo

d) trestné právo

e) procesné právo

 

Súkromné právo (ius privatum) upravuje vzťahy subjektov občianskej spoločnosti na princípe ich vzájomnej rovnosti a nezávislosti. Zaraďujeme sem:

a) občianske právo

b) rodinné právo

c) obchodné právo

d) autorské...

 

Zmiešaný charakter má pracovné právo. Úpravy v oblasti verejného a súkromného práva sa v praxi prelínajú a na seba navzájom nadväzujú.

 

Odvetvia právneho poriadku SR

§ ústavné právo – z neho vychádzajú všetky ostatné odvetvia (Ústava SR)

§ správne právo – upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone štátnej správy (nemá vlastný zákonník, nie je kodifikované)

§ finančné právo - upravuje spoločenské vzťahy finančných orgánov pri tvorbe, rozdeľovaní a používaní prostriedkov štátu (štátny rozpočet...)

§ obchodné právo – upravuje vzťahy vznikajúce pri podnikaní, právne postavenie podnikateľov...

§ občianske právo - upravuje občianskoprávne vzťahy, ktorých predmetom sú veci, majetkové práva a iné hodnoty

§ pracovné právo - upravuje pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi zamestnávateľom a zamestnancom

§ trestné právo - súhrn právnych noriem, ktoré chránia štát a občanov pred nežiadúcim konaním. Trestné právo vymedzuje jednotlivé trestné činy a tresty, ktoré sa za ne ukladajú.

§ medzinárodné verejné právo – upravuje vzťahy medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami

 

Zákonodarný proces

- má niekoľko štádií: podanie návrhu, prerokovanie návrhu, hlasovanie o návrhu, podpísanie (signácia) zákona , vyhlásenie (publikácia) zákona.

 

Navrhovateľ návrhu zákona – môže byť vláda SR, poslanci alebo výbory NRSR. Iba tieto subjekty majú právo zákonodarnej iniciatívy. Návrh musí mať paragrafové znenie a dôvodovú správu. Musí byť podaný písomne a v elektronickej forme.

Predseda NRSR – ak návrh zákona nespĺňa predpísané náležitosti, ktoré požadujú rokovací poriadok a legislatívne pravidlá tvorby zákonov, predseda NRSR ho vráti navrhovateľovi na prepracovanie. Ak spĺňa všetky náležitosti, dá ho vláde na pripomienkovanie. Vláda by mala zaujať stanovisko do 30 dní. Predseda NR SR doručí návrh zákona všetkým poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou parlamentu. Navrhne prideliť návrh ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy návrhu aj ďalším výborom. Zároveň určí výbor, ktorý bude za návrh zodpovedať (gestorský výbor).

 

I. čítanie - schôdza NRSR

Návrh zákona uvedie navrhovateľ, po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí gestorský výbor a po ňom nasleduje všeobecná rozprava, v ktorej možno predkladať návrhy na zmeny.

 Hlasovaním sa rozhoduje, či NR SR:

a) návrh vráti navrhovateľovi na dopracovanie,

b) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu,

c) návrh prerokuje v druhom čítaní.

II. čítanie - výbory

 – o návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený v I. čítaní (30 dní po prvom čítaní).

II. čítanie - gestorský výbor

- vypracuje spoločnú písomnú správu a určí spravodajcu , ktorý informuje NR SR,

- zjednocuje stanoviská výborov, ktoré o návrhu zákona rokovali.

II. čítanie - schôdza NRSR

- na podávanie pozmeňujúcich návrhov na tejto schôdzi NR SR je potrebný súhlas minimálne 15 poslancov. Národná rada rokuje o návrhu zákona v podrobnej rozprave a hlasuje o predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Hlasovaním rozhodne, či:

a) návrh vráti navrhovateľovi na dopracovanie,

b) odloží rokovanie o návrhu zákona,

c) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu,

d) bude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

III. čítanie - schôdza NR SR

- hlasuje sa o  zákone ako o celku. V tomto štádiu sa môžu robiť už len opravy legislatívno - technických chýb. Ak je však potrebné urobiť v návrhu zmeny, NR SR ho vráti do niektorého zo štádií II čítania. Návrh na opakovanie II. čítania môže predložiť 30 poslancov.

 

Prijatý zákon podpisuje predseda parlamentu, predseda vlády a prezident SR . Prezident má právo veta, môže vrátiť do 15 dní zákon s pripomienkami parlamentu na opätovné prerokovanie. Ak prezident vráti zákon, zákon musí byť v parlamente schválený vyšším počtom poslancov. Ak nevráti, zákon je uverejnený v Zbierke zákonov. Publikáciou v Zbierke zákonov nadobúda zákon platnosť a stáva sa súčasťou právneho poriadku SR. 

 

 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA