Právny poriadok, legislatívny proces
Právny poriadok
Je súhrn
všetkých prameňov práva, ktoré platia v určitom štáte. Každý štát má
svoj vlastný právny poriadok a vyžaduje jeho dodržiavanie od vlastných
občanov aj cudzincov, ktorí žijú na území štátu. Každý je taktiež viazaný právnym poriadkom svojho štátu, aj keď
sa zdržuje na území iného štátu, pokiaľ sa nedostáva do rozporu s jeho
právnym poriadkom.
Je súhrn
platných právnych noriem v určitom štáte. Jeho súčasťou sú relatívne
samostatné súbory právnych noriem, ktoré upravujú právne vzťahy v jednotlivých
oblastiach života - odvetvia práva.
Časť odvetví patrí
do verejného práva, druhá časť do súkromného práva. Domitius Ulpianus, známy rímsky právnik, ich
rozlíšil nasledovne: „Verejné právo je to, ktoré vyjadruje záujmy štátu
a súkromné to, ktoré vyjadruje záujmy jednotlivcov, sú niektoré veci
verejne prospešné, niektoré súkromné.“
Verejné
právo (ius publicum) je
charakterizované úpravou medzi štátnymi orgánmi a subjektami na princípe
nadriadenosti a podriadenosti (subordinácie). Vyznačuje sa
záväznosťou (kogentnosťou).
Do oblasti verejného práva zaraďujeme:
a) ústavné (štátne) právo
b) správne právo
c) finančné právo
d) trestné právo
e) procesné právo
Súkromné
právo (ius privatum) upravuje
vzťahy subjektov občianskej spoločnosti na princípe ich vzájomnej rovnosti
a nezávislosti. Zaraďujeme sem:
a) občianske právo
b) rodinné právo
c) obchodné právo
d) autorské...
Zmiešaný charakter má pracovné právo. Úpravy
v oblasti verejného a súkromného práva sa v praxi prelínajú
a na seba navzájom nadväzujú.
Odvetvia právneho poriadku SR
§ ústavné
právo – z neho vychádzajú
všetky ostatné odvetvia (Ústava SR)
§ správne
právo – upravuje spoločenské
vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone štátnej správy (nemá vlastný zákonník, nie je
kodifikované)
§ finančné
právo - upravuje spoločenské
vzťahy finančných orgánov pri tvorbe, rozdeľovaní a používaní prostriedkov
štátu (štátny rozpočet...)
§ obchodné
právo – upravuje vzťahy
vznikajúce pri podnikaní, právne postavenie podnikateľov...
§ občianske
právo - upravuje občianskoprávne vzťahy, ktorých predmetom sú veci, majetkové
práva a iné hodnoty
§ pracovné právo - upravuje
pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi zamestnávateľom a zamestnancom
§ trestné právo - súhrn
právnych noriem, ktoré chránia štát a občanov pred nežiadúcim konaním.
Trestné právo vymedzuje jednotlivé trestné činy a tresty, ktoré sa za ne
ukladajú.
§ medzinárodné
verejné právo – upravuje vzťahy
medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami
Zákonodarný
proces
- má niekoľko štádií: podanie
návrhu, prerokovanie návrhu, hlasovanie o návrhu, podpísanie (signácia) zákona , vyhlásenie (publikácia)
zákona.
Navrhovateľ návrhu zákona –
môže byť vláda SR, poslanci alebo výbory NRSR. Iba tieto subjekty majú právo
zákonodarnej iniciatívy. Návrh musí mať paragrafové znenie a dôvodovú
správu. Musí byť podaný písomne a v elektronickej forme.
Predseda NRSR
– ak návrh zákona nespĺňa predpísané náležitosti, ktoré požadujú rokovací poriadok a legislatívne pravidlá
tvorby zákonov, predseda NRSR ho vráti navrhovateľovi na prepracovanie. Ak
spĺňa všetky náležitosti, dá ho vláde na pripomienkovanie. Vláda by mala zaujať
stanovisko do 30 dní. Predseda NR SR doručí návrh zákona všetkým poslancom
najmenej 15 dní pred schôdzou parlamentu. Navrhne prideliť návrh
ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy návrhu aj ďalším výborom. Zároveň
určí výbor, ktorý bude za návrh zodpovedať (gestorský výbor).
I. čítanie -
schôdza NRSR
Návrh zákona uvedie navrhovateľ, po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí gestorský výbor a po ňom nasleduje všeobecná rozprava, v ktorej možno predkladať návrhy na zmeny.
Hlasovaním
sa rozhoduje, či NR SR:
a) návrh vráti navrhovateľovi na dopracovanie,
b) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu,
c) návrh prerokuje v druhom čítaní.
II. čítanie - výbory
– o návrhu zákona rokujú výbory,
ktorým bol pridelený v I. čítaní (30 dní po prvom čítaní).
II. čítanie - gestorský výbor
-
vypracuje spoločnú písomnú správu a určí spravodajcu , ktorý informuje NR SR,
-
zjednocuje stanoviská výborov, ktoré o návrhu zákona rokovali.
II.
čítanie - schôdza NRSR
- na podávanie pozmeňujúcich návrhov na tejto schôdzi NR SR je potrebný
súhlas minimálne 15 poslancov.
Národná rada rokuje o návrhu zákona v podrobnej rozprave
a hlasuje o predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Hlasovaním rozhodne, či:
a) návrh vráti navrhovateľovi na dopracovanie,
b) odloží rokovanie o návrhu zákona,
c) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu,
d) bude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
III.
čítanie - schôdza NR SR
- hlasuje sa o zákone ako o celku. V tomto štádiu sa môžu robiť už len
opravy legislatívno - technických chýb. Ak je však potrebné urobiť
v návrhu zmeny, NR SR ho vráti do niektorého zo štádií II čítania. Návrh
na opakovanie II. čítania môže predložiť 30 poslancov.
Prijatý zákon podpisuje predseda parlamentu, predseda
vlády a prezident SR .
Prezident má právo veta, môže vrátiť do 15 dní zákon s pripomienkami
parlamentu na opätovné prerokovanie. Ak prezident vráti zákon, zákon musí byť v parlamente schválený vyšším počtom
poslancov. Ak nevráti, zákon je uverejnený v Zbierke zákonov. Publikáciou
v Zbierke zákonov nadobúda zákon platnosť a stáva sa súčasťou
právneho poriadku SR.