Jdi na obsah Jdi na menu
 


Práva a slobody

13. 9. 2007

Ľudské práva

 

Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného

Ľudské práva sú práva, ktoré patria všetkým ľuďom - sú univerzálne, nezrušiteľné, neodňateľné, nikto ich nemôže odcudziť, sú nepremlčateľné.

Občianske práva sú tie, ktoré sú garantované a formulované štátom, sú schvaľované zákonodarným orgánom.

 

Ľudské práva sa vnútorne delia na práva:

a) osobné - právo na život, na rodinu, súkromie, domov, korešpondenciu, česť, na slobodu myslenia, svedomia, náboženskú slobodu…

b) politické - právo zhromažďovania, združovania, petičné právo, sloboda prejavu, sloboda prijímania a rozširovania informácií…

c) sociálno-ekonomické - právo na vzdelanie, právo na prácu, právo na slobodnú voľbu povolania, na odmenu za vykonanú prácu, právo na odpočinok, na ochranu zdravia, na primerané hmotné zabezpečenie, na zakladanie odborov, na štrajk…

d) kultúrne práva - účasť na kultúrnom živote, na užívanie plodov vedecko-technického pokroku...

 

Ľudské práva sa z historického hľadiska delia na 3 generácie:

1) občianske a politické práva (18.st.) - právo na život, rodinu, vlastníctvo, slobodu, bezpečnosť, na rovnosť pred zákonom, na ochranu mena, na korešpondenciu, na slobodu vyznania, prejavu, združovacie právo, petičné…

2) sociálne práva - vrátane hospodárskych a kultúrnych - vyvíjajú sa v období po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorej rešpektovanie sa začína prejavovať v živote ľudí - právo na vzdelanie, prácu, odmenu, odpočinok, hmotné zabezpečenie, právo na štrajk, zúčastňovať sa na kultúrnych podujatiach…

3) práva solidarity (najnovšie práva) - vyžadujú súčinnosť všetkých (právo na mier, právo na ochranu životného prostredia...), patria sem aj kolektívne práva, t.j. práva národnostných, etnických a rasových skupín, právo na odlišnosť vo farbe pleti, jazyka…

 

Vývoj úpravy ľudských práv:

Prazáklady ochrany ľudských práv sú spojené so vznikom otrokárskej spoločnosti (predtým sa vzťahy riadili zvykmi). Týkali sa len slobodných občanov, ktorým bolo garantované právo na život, rodinu, majetok. Mnohé práva sa týkali aj otázky vedenia vojny a v Aténach to bolo právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí… V stredoveku pribudlo právo náboženského vyznania.

 V staroveku i stredoveku rozsah práv závisel od spoločenského postavenia človeka.

Pokrok prinieslo až obdobie osvietenstva – 18. storočie. Vychádzalo z myšlienky, že všetci ľudia sú si rovní, všetci ľudia majú určité prirodzené práva. Osvietenci hlásali, že panovníka si volí ľud, jeho moc závisí od ľudu, ktorý mu ju môže aj odobrať.

 

Základné dokumenty o ľudských a občianskych právach:

6. stor. p.n.l. - Kýrova listina

313 - Milánsky edikt (zrovnoprávnenie kresťanstva)

1215 - Magna charta libertatum (človek nebude svojvoľne zadržaný, ani uväznený, zbavený majetku, vypovedaný z krajiny…)

1679 - Habeas Corpus Act (občana nemožno svojvoľne uväzniť)

1689 - Bill of Rights (bez súhlasu parlamentu kráľ nemôže prijímať, vydávať, ani rušiť zákony)

1776 - Deklarácia nezávislosti (USA) - všetci sú si rovní…

1789 - Deklarácia práv človeka a občana - 2x revidovaná 

 

V týchto dokumentoch sa upravovali otázky ľudských práv iba na území, kde boli prijaté, preto sa v 19. storočí dostáva do popredia otázka, že by mala existovať medzinárodná úprava ochrany ľudských práv.

Túto úlohu začínajú plniť Ženevské konvencie. Súhrn štyroch Ženevských konvencií (posledné znenie z r. 1949) zaručuje vo vojnovom konflikte závažné humanitné práva všetkým, ktorí sú na ne odkázaní, nedokážu si pomôcť, nevedia sa brániť. Sú právom, ale i povinnosťou, sú zákonom pre všetky štáty, ktoré tieto konvencie ratifikovali.

 

26. 6. 1945 bola podpísaná Charta OSN, ktorá do platnosti vstúpila 24. 10.1945. Cieľom OSN je bezpečnosť, členovia sú zvrchovaní a rovní, plnia si záväzky vyplývajúce z charty. Zaväzujú sa riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami za nepoužitia sily proti územiu inej krajiny, ďalej sa zaväzujú poskytnúť pomoc OSN pri každej akcii, nepodporovať štáty, proti ktorým vedie OSN ozbrojenú akciu, zabezpečiť, aby štáty, ktoré nie sú členmi OSN konali podľa charty, nezasahovať do vnútorných záležitostí krajín, ak si to vyžaduje udržanie medzinárodného mieru...

OSN prijala:

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)

Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), do platnosti vstúpil v roku 1976

Zmluva o zabránení a trestaní zločinov genocídy

Zmluva o politických právach žien (1953)

Deklarácia práv dieťaťa (1959)

Deklarácia o výchove mládeže v duchu ideálov mieru, vzájomnej úcty a porozumenia medzi národmi (1965)

Pakt OSN o odstránení diskriminácie žien (1979)

Dohovor OSN o občianskych a politických právach (1989)

 

10. 12. 1948 prijala OSN Všeobecnú deklaráciu ľudských práv - obsahuje 30 článkov (10. 12. - Deň ľudských práv). Táto deklarácia je skôr „gentlemanská dohoda“, pretože jej dodržiavanie nie je právne vymožiteľné.

V roku 1989 bol OSN prijatý Dohovor o právach dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa v sebe zahŕňa široké spektrum práv - od občianskych a politických, až po hospodárske, sociálne a kultúrne - spojené s garanciou pre všetky deti. Patria sem:

  • právo na život, na meno, štátnu príslušnosť, právo poznať vlastných rodičov,
  • právo na zachovanie vlastnej identity a integrity rodiny,
  • sloboda vyjadrovania a prejavu,
  • sloboda myslenia, svedomia a náboženstva,
  • sloboda združovania a pokojného zhromažďovania,
  • právo na ochranu súkromia, rodiny, domova a korešpondencie,
  • právo na ochranu cti a povesti,
  • právo na prístup k informáciám a materiálom,
  • právo na ochranu pred násilím v akejkoľvek forme,
  • právo na prístup k zdravotníckej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu,
  • právo na primeranú životnú úroveň,
  • právo na vzdelanie,
  • právo na odpočinok a voľný čas, právo na hru a oddychové aktivity,
  • právo na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním,
  • procesné práva v konaní pred súdnymi a administratívnymi orgánmi.

 

Ďalšie organizácie ochrany ľudských práv:

5. 5. 1949 - Rada Európy prijíma základný dokument - Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd 

Cieľ: podpora európskej jednoty, ochrana ľudských práv, hospodárska a sociálna podpora, pokrok...

Sťažnosti proti porušovaniu ľudských práv v rámci Rady Európy možno podať na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vznikol v roku 1959. Počet sudcov tohto súdu je daný počtom členských štátov. Sídli v Strasburgu. Konanie je bezplatné, môže sa tu komunikovať aj v slovenskom jazyku.

 

Dokumenty, ktoré prijala RE:

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950)

ČSFR tento dohovor podpísala v roku 1991 a po ratifikácii parlamentom sa 18.3. 1992 stalo účastníkom Dohovoru, SR je považovaná za zmluvnú stranu od 1.1.1993. Dohovor vychádza z dokumentu OSN – Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

1992 – Európska charta pre regionálne a menšinové jazyky

1994 – Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín

 

Iné organizácie chrániace práva a slobody:

Amnesty international (1961, zaoberá sa prípadmi ľudí väznených za svoje presvedčenie či názor, súdených nespravodlivým a neprehľadným spôsobom…)

Medzinárodná liga ĽP (New York)

Medzinárodná federácia pre ĽP ( Paríž)

 

 

Ochrana ľudských práv a slobôd v SR

 

Okrem medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktoré SR ratifikovala, je najdôležitejším dokumentom pre občanov SR Ústava SR, konkrétne jej 2. hlava.

Súčasná úprava ľudských práv vyžaduje, aby tzv. minimálny štandard ľudských práv bol upravený v základnom zákone štátu (u nás ústava - 2. hlava). Ide o práva, ktoré musia byť dodržiavané za každých okolností - základné práva, práva detí, chorých...

Medzinárodné zmluvy, týkajúce sa ochrany ľudských práv, ktoré SR ratifikovala, majú prednosť pred zákonmi. Ide o Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

 

Ústava SR, 2. hlava


1. Všeobecné ustanovenia – okrem už spomínanej charakteristiky prirodzených práv uvádzajú, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, že sloboda jednotlivca je prvotná, každý môže robiť to, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo zákon neukladá. Základné práva a slobody sa zaručujú bez rozdielu rasy, pohlavia, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, politického a iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.
Ústava upravuje základné práva a slobody, povinnosti občanov špeciálne neupravuje.

Povinnosti chápe ako medze základných práv, spravidla vyjadrené formou zákazov; platí zásada, že obmedzenia sa musia opierať o zákon.


2. Základné ľudské práva a slobody – charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť.

Chápeme ich ako základné hodnoty človeka:
- právo na život vrátane zákazu trestu smrti,
- osobná sloboda,
- nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,
- ľudská dôstojnosť,
- osobná česť,
- dobrá povesť a meno,
- listové tajomstvo,
- sloboda pohybu a pobytu,
- právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia a rodinného života.

 

Medzi základné ľudské práva patrí aj právo na vlastníctvo a právo dediť. V tejto časti sa tiež upravuje sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby. Ochrana Slovenskej republiky je vecou cti občana SR. Nikoho nemožno nútiť vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.


3. Politické práva – upravuje ich tretí oddiel druhej hlavy. Každému sa zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie, právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou atď., pričom cenzúra sa zakazuje. V ústave je zakotvené petičné právo, petíciou však nemožno vyzývať na porušovanie základných ľudských práv a slobôd a zasahovať do nezávislosti súdov.


K dôležitým politickým právam patrí právo pokojne sa zhromažďovať, združovať sa v spolkoch, spoločnostiach, vrátane práva zakladať politické strany a politické hnutia. Na správe verejných vecí sa môžu podľa čl. 30 občania zúčastňovať priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Umožňuje to všeobecné, rovné a priame volebné právo vykonávané tajným hlasovaním.

 
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd, ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a zákonných prostriedkov. Toto právo je v našom ústavnom systéme novým prvkom.


4. Práva národnostných menšín a etnických skupín – občania, ktorí tvoria v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny, majú zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, ale aj právo účasti na riešení vecí, ktoré sa týkajú národnostných menšín. Ústava im ďalej zaručuje všestranný rozvoj, právo rozvíjať vlastnú kultúru a materinský jazyk. Ústava však zavádza aj nové právo – právo na osvojenie si štátneho jazyka.


5. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – sú upravené v súlade s Európskou sociálnou chartou.

V ústave sa deklaruje aj právo na prácu, čo však neznamená povinnosť štátu zamestnať každého občana, ale vytvárať ekonomické prostredie pre vznik pracovných príležitostí.


Ústava zakotvuje, že každý má právo na štrajk. Súčasťou tejto skupiny práv je ochrana manželstva, rodičovstva, starostlivosti o deti a ich výchovu, ochrana žien, mladistvých, zdravotne postihnutých, zabezpečenie v starobe, bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách. Ústava umožňuje zriaďovať aj iné školy ako štátne.


6. Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva – vyjadruje úsilie o novú kvalitu vzťahov. Každý máme právo na priaznivé životné podmienky, na pravdivé, včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

 
7. Právo na súdnu a inú právnu ochranu – patrí k základným znakom právneho štátu. V ústave je upravené predovšetkým právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, právo na obhajobu, právo odoprieť výpoveď, zákaz retroaktivity zákona v trestných veciach, prezumpcia neviny a ďalšie.


8. Spoločné ustanovenia – obsahujú úpravu pojmu občan SR, postavenie cudzincov, otázku azylu a možnosti obmedzenia niektorých práv a slobôd pre určité kategórie povolaní a funkcií.

 

Pamätné dni súvisiace s ľudskými právami a slobodami u nás:

25. 3. - Deň zápasu za ľudské práva

13. 4. - Deň nespravodlivo stíhaných

10.12. - Deň ľudských práv

 

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami a slobodami u nás:

Slovenský Helsinský výbor

SV pre Unicef

Úrad verejného ochrancu ľudských práv

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Stredisko pre obete trestných činov

Pomoc obetiam násilia

Nadácia Občan a demokracia

Nadácia Milana Šimečku

Amnesty international na Slovensku

občianske združenie Človek v ohrození

organizácia Ľudia proti rasizmu

Aliancia žien Slovenska

Únia žien Slovenska

Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov v SR...


 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA