Práva a slobody
Ľudské práva
Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného
Ľudské práva sú práva, ktoré
patria všetkým ľuďom - sú univerzálne,
nezrušiteľné, neodňateľné, nikto ich nemôže odcudziť, sú nepremlčateľné.
Občianske práva
sú tie, ktoré sú garantované a formulované štátom, sú schvaľované zákonodarným
orgánom.
Ľudské práva sa vnútorne delia na práva:
a) osobné - právo na život, na rodinu, súkromie, domov,
korešpondenciu, česť, na slobodu myslenia, svedomia, náboženskú slobodu…
b) politické - právo zhromažďovania, združovania, petičné právo,
sloboda prejavu, sloboda prijímania a rozširovania informácií…
c) sociálno-ekonomické - právo na vzdelanie, právo na prácu, právo na
slobodnú voľbu povolania, na odmenu za vykonanú prácu, právo na odpočinok, na
ochranu zdravia, na primerané hmotné zabezpečenie, na zakladanie odborov, na
štrajk…
d) kultúrne práva - účasť na kultúrnom živote, na užívanie plodov
vedecko-technického pokroku...
Ľudské práva sa
z historického hľadiska delia na 3 generácie:
1) občianske a politické práva (18.st.) - právo na život, rodinu,
vlastníctvo, slobodu, bezpečnosť, na rovnosť pred zákonom, na ochranu mena, na
korešpondenciu, na slobodu vyznania, prejavu, združovacie právo, petičné…
2) sociálne práva - vrátane hospodárskych
a kultúrnych - vyvíjajú sa v období po prijatí Všeobecnej
deklarácie ľudských práv, ktorej rešpektovanie sa začína prejavovať
v živote ľudí - právo na vzdelanie, prácu, odmenu, odpočinok, hmotné
zabezpečenie, právo na štrajk, zúčastňovať sa na kultúrnych podujatiach…
3) práva solidarity (najnovšie práva) - vyžadujú súčinnosť všetkých
(právo na mier, právo na ochranu životného prostredia...), patria sem aj
kolektívne práva, t.j. práva národnostných, etnických a rasových skupín,
právo na odlišnosť vo farbe pleti, jazyka…
Vývoj úpravy ľudských práv:
Prazáklady ochrany ľudských
práv sú spojené so vznikom otrokárskej spoločnosti (predtým sa vzťahy riadili
zvykmi). Týkali sa len slobodných občanov, ktorým bolo garantované právo na
život, rodinu, majetok. Mnohé práva sa týkali aj otázky vedenia vojny a
v Aténach to bolo právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí…
V stredoveku pribudlo právo náboženského vyznania.
V staroveku i stredoveku rozsah
práv závisel od spoločenského postavenia človeka.
Pokrok prinieslo až obdobie
osvietenstva – 18. storočie. Vychádzalo z myšlienky, že všetci ľudia sú si
rovní, všetci ľudia majú určité prirodzené práva. Osvietenci hlásali, že
panovníka si volí ľud, jeho moc závisí
od ľudu, ktorý mu ju môže aj odobrať.
Základné dokumenty o ľudských a občianskych
právach:
6. stor. p.n.l. - Kýrova
listina
313 - Milánsky edikt
(zrovnoprávnenie kresťanstva)
1215 - Magna charta
libertatum (človek nebude svojvoľne zadržaný, ani uväznený, zbavený majetku,
vypovedaný z krajiny…)
1679 - Habeas Corpus Act (občana nemožno svojvoľne uväzniť)
1689 - Bill of Rights (bez
súhlasu parlamentu kráľ nemôže prijímať, vydávať, ani rušiť zákony)
1776 - Deklarácia
nezávislosti (USA) - všetci sú si rovní…
1789 - Deklarácia práv
človeka a občana - 2x revidovaná
V týchto dokumentoch sa
upravovali otázky ľudských práv iba na území, kde boli prijaté, preto sa v 19.
storočí dostáva do popredia otázka, že by mala existovať medzinárodná úprava
ochrany ľudských práv.
Túto úlohu začínajú plniť Ženevské konvencie. Súhrn štyroch Ženevských
konvencií (posledné znenie z r. 1949) zaručuje vo vojnovom konflikte
závažné humanitné práva všetkým, ktorí sú na ne odkázaní, nedokážu si pomôcť,
nevedia sa brániť. Sú právom, ale i povinnosťou, sú zákonom pre všetky
štáty, ktoré tieto konvencie ratifikovali.
26. 6. 1945 bola podpísaná Charta OSN, ktorá do platnosti vstúpila
24. 10.1945. Cieľom OSN je bezpečnosť, členovia sú zvrchovaní a rovní,
plnia si záväzky vyplývajúce z charty. Zaväzujú sa riešiť medzinárodné
spory mierovými prostriedkami za nepoužitia sily proti územiu inej krajiny,
ďalej sa zaväzujú poskytnúť pomoc OSN pri každej akcii, nepodporovať štáty,
proti ktorým vedie OSN ozbrojenú akciu, zabezpečiť, aby štáty, ktoré nie sú
členmi OSN konali podľa charty, nezasahovať do vnútorných záležitostí krajín,
ak si to vyžaduje udržanie medzinárodného mieru...
OSN prijala:
Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach (1966)
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach (1966), do platnosti vstúpil v roku 1976
Zmluva o zabránení
a trestaní zločinov genocídy
Zmluva o politických
právach žien (1953)
Deklarácia práv dieťaťa
(1959)
Deklarácia o výchove
mládeže v duchu ideálov mieru, vzájomnej úcty a porozumenia medzi
národmi (1965)
Pakt OSN o odstránení
diskriminácie žien (1979)
Dohovor OSN
o občianskych a politických právach (1989)
10. 12. 1948 prijala OSN Všeobecnú
deklaráciu ľudských práv - obsahuje 30 článkov (10. 12. - Deň ľudských práv). Táto deklarácia je skôr
„gentlemanská dohoda“, pretože jej dodržiavanie nie je právne vymožiteľné.
V roku 1989 bol OSN
prijatý Dohovor o právach dieťaťa.
Dohovor o právach dieťaťa v sebe zahŕňa široké spektrum práv - od
občianskych a politických, až po hospodárske, sociálne a kultúrne -
spojené s garanciou pre všetky deti. Patria sem:
- právo na život, na meno, štátnu príslušnosť,
právo poznať vlastných rodičov,
- právo na zachovanie vlastnej identity
a integrity rodiny,
- sloboda vyjadrovania a prejavu,
- sloboda myslenia, svedomia a náboženstva,
- sloboda združovania a pokojného zhromažďovania,
- právo na ochranu súkromia, rodiny, domova
a korešpondencie,
- právo na ochranu cti a povesti,
- právo na prístup k informáciám
a materiálom,
- právo na ochranu pred násilím v akejkoľvek
forme,
- právo na prístup k zdravotníckej
starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu,
- právo na primeranú životnú úroveň,
- právo na vzdelanie,
- právo na odpočinok a voľný čas, právo na hru
a oddychové aktivity,
- právo na ochranu pred hospodárskym
vykorisťovaním,
- procesné práva v konaní pred súdnymi
a administratívnymi orgánmi.
Ďalšie organizácie ochrany ľudských práv:
5. 5. 1949 - Rada Európy
prijíma základný dokument - Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Cieľ: podpora európskej
jednoty, ochrana ľudských práv, hospodárska a sociálna podpora, pokrok...
Sťažnosti proti porušovaniu
ľudských práv v rámci Rady Európy možno podať na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vznikol v roku 1959. Počet
sudcov tohto súdu je daný počtom členských štátov. Sídli v Strasburgu.
Konanie je bezplatné, môže sa tu komunikovať aj v slovenskom jazyku.
Dokumenty, ktoré prijala RE:
Európsky dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950)
ČSFR tento dohovor podpísala
v roku 1991 a po ratifikácii parlamentom sa 18.3. 1992 stalo
účastníkom Dohovoru, SR je považovaná za zmluvnú stranu od 1.1.1993. Dohovor
vychádza z dokumentu OSN – Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
1992 – Európska charta pre
regionálne a menšinové jazyky
1994 – Rámcový dohovor
o ochrane národnostných menšín
Iné organizácie chrániace práva a slobody:
Amnesty international (1961, zaoberá sa prípadmi ľudí väznených za svoje
presvedčenie či názor, súdených nespravodlivým a neprehľadným spôsobom…)
Medzinárodná liga ĽP (New
York)
Medzinárodná federácia pre ĽP ( Paríž)
Ochrana ľudských práv a slobôd
v SR
Okrem medzinárodných zmlúv
a dohovorov, ktoré SR ratifikovala, je najdôležitejším dokumentom pre
občanov SR Ústava SR, konkrétne jej 2. hlava.
Súčasná úprava ľudských práv vyžaduje, aby tzv. minimálny štandard
ľudských práv bol upravený v základnom zákone štátu (u nás ústava -
2. hlava). Ide o práva, ktoré musia byť dodržiavané za každých okolností -
základné práva, práva detí, chorých...
Medzinárodné zmluvy, týkajúce
sa ochrany ľudských práv, ktoré SR ratifikovala, majú prednosť pred zákonmi. Ide
o Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd,
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach.
Ústava SR, 2. hlava
1. Všeobecné ustanovenia – okrem už
spomínanej charakteristiky prirodzených práv uvádzajú, že ľudia sú slobodní a
rovní v dôstojnosti i v právach, že sloboda jednotlivca je prvotná, každý môže
robiť to, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo
zákon neukladá. Základné práva a slobody sa zaručujú bez rozdielu rasy,
pohlavia, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, politického a iného
zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo
etnickej skupine.
Ústava upravuje základné práva a slobody, povinnosti občanov špeciálne
neupravuje.
Povinnosti chápe ako medze
základných práv, spravidla vyjadrené formou zákazov; platí zásada, že
obmedzenia sa musia opierať o zákon.
2. Základné ľudské práva a slobody –
charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť.
Chápeme ich ako základné
hodnoty človeka:
- právo na život vrátane zákazu trestu smrti,
- osobná sloboda,
- nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,
- ľudská dôstojnosť,
- osobná česť,
- dobrá povesť a meno,
- listové tajomstvo,
- sloboda pohybu a pobytu,
- právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia a rodinného života.
Medzi základné ľudské práva
patrí aj právo na vlastníctvo a právo dediť. V tejto časti sa tiež upravuje
sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, sloboda vedeckého bádania a
umeleckej tvorby. Ochrana Slovenskej republiky je vecou cti občana SR. Nikoho
nemožno nútiť vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím
alebo náboženským vyznaním.
3. Politické práva – upravuje ich
tretí oddiel druhej hlavy. Každému sa zaručuje sloboda prejavu a právo na
informácie, právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou atď., pričom
cenzúra sa zakazuje. V ústave je zakotvené petičné právo, petíciou však nemožno
vyzývať na porušovanie základných ľudských práv a slobôd a zasahovať
do nezávislosti súdov.
K dôležitým politickým právam patrí právo pokojne sa zhromažďovať, združovať sa
v spolkoch, spoločnostiach, vrátane práva zakladať politické strany a politické
hnutia. Na správe verejných vecí sa môžu podľa čl. 30 občania zúčastňovať
priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Umožňuje to všeobecné, rovné
a priame volebné právo vykonávané tajným hlasovaním.
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický
poriadok ľudských práv a slobôd, ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a
zákonných prostriedkov. Toto právo je v našom ústavnom systéme novým prvkom.
4. Práva národnostných menšín a
etnických skupín – občania, ktorí tvoria v SR národnostné menšiny alebo
etnické skupiny, majú zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať
materinský jazyk v úradnom styku, ale aj právo účasti na riešení vecí, ktoré sa
týkajú národnostných menšín. Ústava im ďalej zaručuje všestranný rozvoj, právo
rozvíjať vlastnú kultúru a materinský jazyk. Ústava však zavádza aj nové právo
– právo na osvojenie si štátneho jazyka.
5. Hospodárske, sociálne a kultúrne
práva – sú upravené v súlade s Európskou sociálnou chartou.
V ústave sa deklaruje aj
právo na prácu, čo však neznamená povinnosť štátu zamestnať každého občana, ale
vytvárať ekonomické prostredie pre vznik pracovných príležitostí.
Ústava zakotvuje, že každý má právo na štrajk. Súčasťou tejto skupiny práv je
ochrana manželstva, rodičovstva, starostlivosti o deti a ich výchovu, ochrana
žien, mladistvých, zdravotne postihnutých, zabezpečenie v starobe, bezplatné
vzdelanie na základných a stredných školách. Ústava umožňuje zriaďovať aj iné školy ako štátne.
6. Právo na ochranu životného prostredia
a kultúrneho dedičstva – vyjadruje úsilie o novú kvalitu vzťahov. Každý
máme právo na priaznivé životné podmienky, na pravdivé, včasné a úplné
informácie o stave životného prostredia.
7. Právo na súdnu a inú právnu ochranu – patrí k základným znakom právneho štátu.
V ústave je upravené predovšetkým právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde, právo na obhajobu, právo odoprieť výpoveď, zákaz retroaktivity
zákona v trestných veciach, prezumpcia neviny a ďalšie.
8. Spoločné ustanovenia – obsahujú
úpravu pojmu občan SR, postavenie cudzincov, otázku azylu a možnosti obmedzenia
niektorých práv a slobôd pre určité kategórie povolaní a funkcií.
Pamätné dni súvisiace s ľudskými právami
a slobodami u nás:
25. 3. - Deň zápasu za ľudské
práva
13. 4. - Deň nespravodlivo
stíhaných
10.12. - Deň ľudských práv
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami
a slobodami u nás:
Slovenský Helsinský výbor
SV pre Unicef
Úrad verejného ochrancu
ľudských práv
Slovenské národné stredisko
pre ľudské práva
Stredisko pre obete trestných
činov
Pomoc obetiam násilia
Nadácia Občan
a demokracia
Nadácia Milana Šimečku
Amnesty international na
Slovensku
občianske združenie Človek
v ohrození
organizácia Ľudia proti
rasizmu
Aliancia žien Slovenska
Únia žien Slovenska
Asociácia organizácií
zdravotne postihnutých občanov
Úrad Vysokého komisára OSN
pre utečencov v SR...