Všeobecná deklarácia ľudských práv
Všeobecná deklarácia ľudských
práv
Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá
a vyhlásená rezolúcou Valného zhromaždenia
Preambula
Pretože uznanie prirodzenej dôstojnosti a
rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom
slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, pretože neuznanie ľudských práv a
pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva a že
vybudovanie sveta, v ktorom ľudia zbavení strachu a núdze budú sa tešiť slobode
prejavu a presvedčenia, bolo vyhlásené za najvyšší cieľ ľudstva, pretože je
nevyhnutné, aby ľudské práva boli chránené zákonom, ak nemá byť človek donútený
uchyľovať sa, keď už všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku,
pretože je nevyhnutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi,
pretože národy Organizácie Spojených národov zdôraznili v Charte znova svoju
vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, ako aj
v rovnaké práva mužov a žien a rozhodli sa podporovať sociálny pokrok a
vytvoriť lepšie životné podmienky vo väčšej slobode, pretože členské štáty sa
zaviazali usilovať v spolupráci s Organizáciou Spojených národov o zvýšenie
všeobecného uznávania a zachovávania ľudských práv a základných slobôd, pretože
rovnaké chápanie týchto práv a slobôd má kľúčový význam pre dôsledné splnenie
tohto záväzku Valné zhromaždenie vyhlasuje túto Všeobecnú deklaráciu ľudských
práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty preto, aby sa každý
jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli,
snažil vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a
zabezpečiť postupnými vnútroštátnymi aj medzinárodnými opatreniami ich
všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie tak medzi ľudom členských štátov
samotných, ako aj medzi ľudom území, ktoré sú pod ich právomocou.
Článok 1
Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v
dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v
duchu bratstva.
Článok 2
Každý je nositeľom všetkých práv a slobôd,
ktoré zakotvuje táto deklarácia, bez ohľadu na odlišnosti akéhokoľvek druhu,
ako sú rasa, farba pleti pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné
presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rodové alebo iné
postavenie.
Ďalej sa nesmie robiť nijaký rozdiel na
základe politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo
územia, ku ktorým osoba prináleží, či ide o krajinu alebo územie nezávislé,
poručenské, nesamosprávne alebo podrobené inému obmedzeniu suverenity.
Článok 3
Každý má právo na život, slobodu a osobnú
bezpečnosť.
Článok 4
Nikoho neslobodno držať v otroctve alebo
nevoľníctve, všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.
Článok 5
Nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo
krutému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Článok 6
Každý má právo, aby bol všade uznávaný jeho
právny status.
Článok 7
Všetci sú si pred zákonom rovní a majú
právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akéjkoľvej diskriminácie. Všetci majú
právo na rovnakú ochranu proti akéjkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto
deklaráciu, aj proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie.
Článok 8
Každý má právo na účinnú ochranu príslušnými
vnútroštátnymi súdmi proti činom porušujúcim základné práva, ktoré mu priznáva
ústava alebo zákon.
Článok 9
Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý,
zadržaný alebo vyhostený.
Článok 10
Každý má rovnaké právo, aby bol riadne a
verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ ide o určenie jeho práv
a povinnosti alebo o akékoľvek trestné obvinenie proti nemu.
Článok 11
1. Každý, kto je
obvinený z trestného činu, má právo aby ho považovali za nevinného, kým nie je
dokázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom sa mu poskytli všetky záruky
nevyhnutné na jeho obhajobu.
2. Nikto nesmie byť
uznaný vinným zo spáchania nejakého trestného činu spočívajúceho v konaní alebo
opomenutí, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli trestným činom podľa
vnútroštátneho alebo medzinárodného práva. Nesmie sa uložiť ťažší trest, než
aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.
Článok 12
Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani
útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým
zásahom alebo útokom.
Článok 13
1. Každý má právo
slobodného pohybu a voľby bydliska v hraniciach určitého štátu.
2. Každý má
právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej
krajiny.
Článok 14
1. Každý má právo
vyhľadať si a získať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním.
2. Tohto práva
sa nemožno dovolávať v prípade stíhania, ktoré je skutočne dôlsedkom nepolitických
trestných činov alebo konania, ktoré odporuje cieľom a zásadám Organizácie
Spojených národov.
Článok 15
1. Každý má právo na
štátnu príslušnosť.
2. Nikto nesmie
byť svojvoľne zbavený štátnej príslušnosti ani práva zmeniť svoju štátnu
príslušnosť.
Článok 16
1. Muži aj ženy, ktorí
dosiahli plnoletosť, majú právo, bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových,
národnostných alebo náboženských, uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu.
Pokiaľ ide o manželstvo, majú nárok na rovnaké práva počas jeho trvania i pri
jeho zrušení.
2. Manželstvo
môže byť uzatvorené iba na základe slobodného a plného súhlasu nastávajúcich
manželov.
3. Rodina je
prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti
a štátu.
Článok 17
1. Každý má právo
vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými.
2. Nikoho
neslobodno svojvoľne zbaviť jeho majetku.
Článok 18
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia
a náboženstva; toto právo zahŕňa aj slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo
vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo súkromne, vyučovaním,
vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.
Článok 19
Každý má právo na slobodu presvedčenia a
prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie, a
zahrnuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky
akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.
Článok 20
1. Každému sa
zaručuje sloboda pokojného zhromažďovania a združovania.
2. Nikoho
neslobodno nútiť, aby sa stal členom nejakého združenia.
Článok 21
1. Každý má
právo zúčastňovať sa na správe svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom
slobodne volených zástupcov.
2. Každý má
právo na rovnaký prístup k verejným službám vo svojej krajine.
3. Základom
vládnej moci nech je vôľa ľudu; táto vôľa má byť vyjadrená pravidelne konanými
a riadne vykonávanými voľbami, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho
práva, tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu
hlasovania.
Článok 22
Každý človek má ako člen spoločnosti právo
na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby národným úsilím aj medzinárodnou
súčinnosťou a v súlade s organizáciou a s prostriedkami príslušného štátu sa mu
zaručili hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť
a slobodný rozvoj jeho osobnosti.
Článok 23
1. Každý má
právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky a na ochranu pred nezamestnanosťou.
2. Každý má bez
akejkoľvek diskriminácie nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.
3. Každý, kto
pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala
jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá
by sa doplnila, ak by to bolo potrebné, inými prostriedkami sociálneho
zabezpečenia.
4. Na ochranu
svojich záujmov má každý právo zakladať odborové organizácie a pristupovať k
nim.
Článok 24
Každý má právo na odpočinok a zotavenie,
rozumné vymedzenie pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.
Článok 25
1. Každý má
právo na takú životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie a
blahobyt, aj zdravie a blahobyt jeho rodiny, vrátane potravy, ošatenia,
bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb; má právo
na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri
ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností,
ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle.
2. Materstvo a
detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či už sú
zrodené v manželstve, alebo mimo neho, majú rovnakú sociálnu ochranu.
Článok 26
1. Každý má
právo na vzdelanie. Vzdelanie musí byť bezplatné, aspoň v začiatočných a
základných stupňoch. Základné vzdelanie má byť povinné. Technické a odborné
vzdelanie má byť všeobecne prístupné a aj vyššie vzdelanie má byť rovnako
prístupné pre všetkých podľa schopností.
2. Vzdelanie má
smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským
právam a základným slobodám. Má napomáhať vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti
a priateľstvu medzi všetkými národmi a skupinami rasovými aj náboženskými, ako
aj rozvoju činnosti Organizácie Spojených národov pre zachovanie mieru.
3. Rodičia majú
prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti.
Článok 27
1. Každý má
právo slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote v spoločnosti, užívať plody
umenia a podieľať sa na vedeckom pokroku a jeho výdobytkoch.
2. Každý má
právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho
vedeckej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Článok 28
Každý má právo na to, aby vládol taký
spoločenský a medzinárodný poriadok, v ktorom by sa práva a slobody stanovené v
tejto deklarácii v plnom rozsahu uskutočňovali.
Článok 29
1. Každý má
povinnosť voči spoločnosti, lebo jedine v nej môže voľne a naplno rozvinúť
svoju osobnosť.
2. Každý je pri
výkone svojich práv a slobôd podrobený len takým obmedzeniam, ktoré stanoví
zákon výhradne preto, aby sa zaručilo uznanie a zachovanie práv a slobôd
ostatných a aby sa vyhovelo spravodlivým požiadavkám morálky, verejného
poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti.
Článok 30
Nič v tejto
deklarácii nemožno vykladať tak, aby to dávalo ktorémukoľvek štátu,
ktorejkoľvek skupine alebo osobe akékoľvek práva vyvíjať činnosť alebo dopúšťať
sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo niektorej zo
slobôd uvedených v tejto deklarácii.