ekonómia poznámky
Ekonómia, poznámky pre študentov
Téma 1
Úvod do ekonómie
Ekonómia –
vedná disciplína, vyvinula sa z filozofie a patrí medzi spoločenské vedy. Skúma správanie sa ľudí na
trhoch.
Ekonómia
je vlastne veda o tom, ako ľudia rozhodujú o použití
vzácnych a obmedzených statkov a služieb, ktoré
uspokojujú ich potreby. Zaoberá sa tým, ako rozmiestniť
vzácne obmedzené zdroje tak, aby boli čo najlepšie uspokojené ľudské
potreby, ktoré sú neobmedzené.
Ekonomika
Hospodárstvo, hospodárenie. Napríklad, ekonomika podniku sa zaoberá
tým, ako podnik hospodári, teda skúma, ako čo najefektívnejšie využívať vzácne
zdroje v danej konkrétnej firme.
Hospodárska
politika
Súhrn cieľov, zásad a opatrení, ktorými vláda ovplyvňuje hospodársky
život v krajine a vytvára vzťahy k iným krajinám.
Mikroekonómia (Mikros = malý)
Skúma správanie sa jednotlivých spotrebiteľov (domácností) a výrobcov
(firiem) na konkrétnych trhoch. Ekonómovia hovoria, že ich zaujímajú jednotlivé
stromy. Za jej zakladateľa sa považuje Adam Smith
Makroekonómia (Makros = veľký)
Zaoberá sa celkom, napríklad národným hospodárstvom, typickými témami
sú nezamestnanosť, hospodársky rast, inflácia. Ekonómovia hovoria, že ich
zaujíma celý les. Za jej zakladateľa sa považuje J.M.Keynes
Pozitívna ekonómia skúma ekonomickú realitu takú, aká je, opisuje
skutočnosť, využíva štatistické podklady. Napríklad: „Ak sa ceny zmrzliny
zvýšia v porovnaní s cenami iných druhov tovarov, ľudia budú kupovať menej
zmrzliny.“ (Nehovorí, že či je to dobré alebo zlé.)
Normatívna ekonómia obsahuje
hodnotové súdy, snaží sa odpovedať, aká by ekonomická realita mala byť podľa
niekoho názoru. Napríklad: „Malo by sa zabrániť tomu, aby ceny zmrzliny
rástli.“
Ľudské potreby – požiadavky ľudského organizmu, ktoré sa snažíme uspokojiť. Majú
určitú hierarchiu (štruktúru, systém) a dynamiku (vyvíjajú sa v závislosti od
času, miesta, situácie, skúseností, a podobne).Ľudia svoje potreby uspokojujú
prostredníctvom statkov a služieb.
Racionálne správanie sa – vzácnosť a obmedzenosť statkov a zdrojov je dôvodom,
prečo sa všetci musíme rozhodovať medzi tým, ktoré statky a zdroje budeme
využívať a akým spôsobom. To, o čo pri rozhodovaní pre jeden statok stratíme,
sa nazýva alternatívnymi nákladmi.
Hranica produkčných
možností (PPF)
ukazuje maximálne množstvo produkcie, ktoré môže ekonomika dosiahnuť pri daných
technických poznatkoch a dostupnom množstve zdrojov.
Úloha na doma za 2 body
Nájdite v dennej tlači jeden článok z mikroekonomickou a jeden článok s
makroekonomickou tematikou.
Okrem toho nájdite v dennej tlači jeden výrok, ktorý charakterizuje
normatívny prístup ku ekonómii a jeden, ktorý charakterizuje pozitívny prístup
ku ekonómii.
Téma 2
Výrobné faktory
a ich charakteristika
Ekonomické statky sú vzácne. Vzácnosť
znamená, že ich je nedostatok a ľudia si musia ustavične medzi nimi voliť.
Preto musí každá spoločnosť, každá ekonomika, riešiť tri základné
ekonomické otázky:
Čo, ako a pre koho vyrábať?
Keďže má každá spoločnosť len obmedzené
množstvo zdrojov, ekonomika je v skutočnosti rozhodovaním o tom, ako
sa majú prerozdeliť (alokovať) jej zdroje medzi tisícky možných statkov
a služieb.
Na zodpovedanie svojich troch otázok, musí
každá spoločnosť voliť medzi inputmi a outputmi ekonomiky.
Inputy sú statky, alebo služby, ktoré sa používajú
pri produkovaní statkov a služieb.
Outputy sú tovary, alebo služby, ktoré sú výsledkom
výrobného procesu.
Inputy nazývame aj výrobnými faktormi a poznáme
tri širšie kategórie:
- Pôda – prírodné zdroje
- Práca – čas, ktorý človek strávi pri
produkovaní statku
- Kapitál – stroje, počítače, cesty,
budovy, ľudský kapitál
Človek
reaguje na podnety. Na trhoch sú takýmito podnetmi ceny.
Ceny plnia funkciu:
1)
informačnú (hovoria ľuďom, čo sa stalo),
2)
motivačnú (vedú ľudí k určitému konaniu a správaniu – každý sa
snaží zarobiť, nie prerobiť),
3)
alokačnú (ľudia rozmiestňujú svoje výrobné faktory – prácu, pôdu,
kapitál – tam, kde sú lepšie zhodnocované).
Ekonomický kolobeh je výmena statkov a dôchodkov
medzi domácnosťami a firmami. Medzi nimi totiž existuje ustavičný kolobeh
výrobných faktorov prúdiaci smerom od domácností ku firmám a dôchodkov
prúdiacich od firiem ku domácnostiam.
Na to, aby trh fungoval musia byť splnené
určité podmienky:
1. Dodržiavanie zmlúv
2. Ochrana súkromného vlastníctva
3. Voľný vstup na trhy
Úloha na doma za 2 body
Váš voľný čas je vzácny a vy ho
chcete využívať efektívne. Načrtnite krivku produkčných možností pre váš voľný
čas, ak si máte rozdeliť 4 hodiny medzi učenie a prácu. Ak sa chcete
naučiť všetky 4 predmety, ktoré máte vedieť na zajtra, potrebujete na každý
hodinu. Ak chcete pracovať, potrebujete na výrobu jedného produktu pol hodiny. Zostrojte tabuľku a graf.
Téma 3
Typy ekonomík a ich charakteristika
- Ekonomika založená na inštinktoch, zvykoch a tradíciách.
- Príkazová ekonomika /centrálne riadená ekonomika/. Je založená na
príkazoch a administratívnych rozhodnutiach štátu. (znaky: nepružnosť,
neistota, gigantizmus, nedostatok motivácie, veľmi nízke ceny, dominantný
dopyt, súčasné prebytky aj nedostatky tovarov, dlhodobé plány výroby,
plytvanie zdrojmi, tieňová ekonomika, vznik štátnych monopolov, ...)
- Tranzitná ekonomika – ekonomika prechodu od príkazovej ku trhovej
ekonomiky Jej hlavné úlohy: (Zabezpečenie neinflačného prostredia,
Privatizácia, Liberalizácia cien – ekonomika dopytu, Vytvorenie konkurenčného
prostredia a liberalizácia zahraničného obchodu, Daňová reforma)
- Trhová ekonomika, ktorá funguje prostredníctvom voľnej súťaže
a slobodného podnikania. (znaky: konkurencia, cena určovaná dopytom
a ponukou, sloboda vstupu na trh, ochrana súkromného vlastníctva,
slobodné podnikanie, dominantný je dopyt, jasné pravidlá a zákony,
obmedzenie úlohy štátu)
- Zmiešaná ekonomika, ide o systém s dominantným postavením trhu,
ktorého fungovanie môže dopĺňať obmedzené štátne zásahy.
Úlohy štátu
v zmiešanej ekonomike:
Protimonopolné opatrenia - v trhovej ekonomike
dochádzalo k vzniku prirodzeného monopolu, ktorý narúšal konkurenciu a tým aj
trhový mechanizmus,
Verejné statky - to, o čo trh nemá záujem - armáda, polícia,
vzdelávanie, infraštruktúra, energetika, veda a výskum,
Externality - vedľajšie efekty fungovania trhu. Náklady za
ne sa prenášajú na iných. Môžu byť negatívne - znečisťovanie ovzdušia alebo
pozitívne.
Štát môže do ekonomiky zasahovať prostredníctvom: Zákonodarstva,
Štátneho rozpočtu, Daní a prerozdeľovania, Verejných statkov, Centrálnej
banky a iných.
Ústava SR v tretej hlave
definuje Hospodárstvo SR:
(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne
a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti
ustanoví zákon.
Úloha na doma za 3 body
V tabuľke ohodnoťte dané krajiny a zoraďte ich
podľa HDP na obyvateľa na rok (nájdete na webe). Čo z uvedeného poradia podľa
vás vyplýva? Aký je súvis medzi typom ekonomiky a bohatstvom obyvateľov v danej krajine? Aký je
súvis medzi typom ekonomiky a štátnym režimom?
Krajina |
Typ ekonomiky |
Štátny režim |
HDP na obyvateľa |
SR |
|
|
|
Bielorusko |
|
|
|
Kuba |
|
|
|
Irán |
|
|
|
Čína |
|
|
|
USA |
|
|
|
Veľká Británia |
|
|
|
Rusko |
|
|
|
Téma 4
Chovanie spotrebiteľa: užitočnosť a dopyt
Celkový a hraničný úžitok
Uspokojenie spotrebiteľa
z celého množstva statku nazývame celkovým
úžitkom. Prírastok uspokojenia z ďalšej, dodatočnej jednotky statku
nazývame hraničným úžitkom. Hraničný
úžitok s rastúcou spotrebou statku klesá. To nazývame zákon klesajúceho hraničného úžitku.
Spotrebiteľov prebytok
Spotrebiteľov prebytok je
rozdiel medzi sumou, ktorú by spotrebiteľ bol ochotný zaplatiť a sumou,
ktorú v skutočnosti zaplatí.
Dopyt
Dopyt ukazuje závislosť
dopytovaného množstva statku na jeho cene. Dopyt ukazuje, ako sa mení kupované
množstvo daného statku v závislosti na jeho meniacej sa cene. Graficky je
možné znázorniť dopyt krivkou dopytu.
Zákon klesajúceho dopytu – dôchodkový
a substitučný efekt
Dôchodkový efekt je, že
spotrebiteľ pri zvýšenej cene nakupuje menej statku, pretože mu pôvodná čiastka
nestačí na nákup pôvodného množstva.
Substitučný efekt je, že
spotrebiteľ pri zvýšení ceny statku nakupuje daného statku menej, pretože ho
substituuje (nahrádza) inými (lacnejšími) statkami.
Pôsobením týchto dvoch
efektov je, že dopyt je klesajúcou funkciou: pri vyššej cene spotrebitelia
nakúpia menšie množstvo a pri nižšej väčšie.
Dopyt v krátkom a dlhom období
Zvýšenie ceny motivuje
spotrebiteľa ku zníženiu dopytu. Ale v krátkom období je toto zníženie
menšie ako v dlhom. Je to preto, že spotrebiteľská substitúcia si vyžaduje
určitý čas, ľudia sa prispôsobujú, ale trvá im to určité obdobie.
Elasticita dopytu
O dopyte hovoríme,
že je elastický, ak zvýšenie ceny povedie ku poklesu spotrebiteľových výdavkov
na daný statok. Pravidlom je, že dopyt je v dlhom období elastickejší, než
v krátkom.
Zmena dopytu
Dopyt sa mení pod
vplyvom:
- Zmeny preferencií spotrebiteľa
- Zmena dôchodku spotrebiteľa
- Zmena ceny komplementu (statok, ktorý sa
spotrebováva spolu s daným dopytovaným statkom)
- Zmena ceny substitútu
Keď sa dopyt rastie,
posúva sa dopytová krivka doprava. Ak dopyt klesá, posúva sa krivka doľava.
Úloha na doma
za 2 body
Vyberte si
ľubovoľný tovar a spravte tabuľku a krivku dopytu po ňom pri pôvodnej
sume, vyššej a nižšej sume.
Téma 5
Chovanie výrobcu: náklady a ponuka
Utopené náklady
Keď sa človek rozhoduje
medzi viacerými možnosťami, porovnáva ich náklady. Niektoré náklady by však
nemal brať v úvahu, pretože ich musí znášať tak, či tak (napr. poistenie
auta). Tieto sa nazývajú utopenými nákladmi.
Náklady príležitostí
Do nákladov treba
započítavať aj obetované príležitosti. Nákladom je aj obetovaný výnos, alebo
zisk, ktorý by sme mohli získať v inej príležitosti.
Ekonomické náklady a ekonomický zisk
Treba odlišovať
explicitné a implicitné náklady. Explicitné platí výrobca za používanie
cudzích výrobných faktorov. Implicitné náklady odrážajú obetované príležitosti
výrobcových vlastných výrobných faktorov – to, čo by za ne dostal v druhej
najlepšej príležitosti. Explicitné a implicitné náklady nazývame aj
ekonomickými nákladmi.
Účtovný zisk –
rozdiel medzi príjmom (cena predaných
statkov x počet predaných statkov) a explicitnými nákladmi
Ekonomický zisk – rozdiel medzi príjmami
a ekonomickými nákladmi
Zmena nákladov
Ku zmene nákladov
prichádza z viacerých dôvodov. Môžu byť spôsobené technickými,
organizačnými a inými zmenami, ale často sa menia aj preto, že sa mení
hodnota obetovaných príležitostí.
Náklady môžu byť variabilné (spotreba materiálu, mzdy),
tieto sa menia z rozsahom činnosti (výroba rastie - rastú, výroba klesá –
klesajú) a fixné. To sú
náklady, ktoré nezávisia na rozsahu činnosti a vznikajú, aj keď sa
nevyrába (napr. nájomné, úroky, a pod.). Firma zastaví činnosť vtedy, ak
jej príjem nepokrýva variabilné náklady.
Dôležitým ukazovateľom sú hraničné náklady – prírastok celkových
nákladov vyvolaný zvýšením výroby o jednotku
Produkčná funkcia a nákladová funkcia firmy
Produkčná funkcia ukazuje závislosť produkcie na množstve výrobných
faktorov. Už vieme, že niektoré výrobné faktory sú fixné a iné
variabilné. S prírastkami
variabilných faktorov sa prírastky produkcie najprv zvyšujú a potom
klesajú – je to prejav tzv. klesajúcich
výnosov z výrobných faktorov (zákon klesajúcich výnosov)
Nákladová funkcia ukazuje, ako sa zvyšujú celkové náklady
v závislosti na raste produkcie. Celkové náklady sa skladajú
z fixných (nájomné, prenájom strojov, ..) a variabilných nákladov
(mzdy robotníkov a spotreba materiálu).
Optimálny objem produkcie (rovnováha firmy)
Cieľom výrobcu je
maximalizovať zisk. To neznamená, že má automaticky vyrábať produktu čo
najviac. Výrobca bude zvyšovať produkciu, pokiaľ sú hraničné náklady nižšie,
než hraničný príjem. Hraničný príjem je prírastok celkového príjmu dosiahnutý
z predaja dodatočnej jednotky produkcie.
Optimálny objem produkcie
bude ten, pri ktorom sa hraničné náklady rovnajú hraničnému príjmu –
v takom prípade výrobca maximalizuje svoj zisk. Túto situáciu nazývame
rovnováhou firmy, pretože pri jej dosiahnutí nemá firma dôvod produkciu ani
znižovať, ani zvyšovať.
Rovnováha firmy
Dlhodobá rovnováha firmy
sa ustáli tam, kde sa jej hraničné náklady rovnajú jej hraničnému príjmu
a súčasne firma dosahuje nulový ekonomický zisk. Táto situácia je
rovnováhou firmy a súčasne aj rovnováhou trhu. To znamená, že na trhoch sa
presadzuje tendencia k nulovému ekonomickému zisku, pretože úsilie firiem
o minimalizáciu nákladov tlačí cenu dole a ekonomický zisk
k nule.
Ponuka – množstvo tovaru, ktoré je výrobca ochotný pri určitej cene predať.
Zmena ponuky
Ponuka sa môže meniť
v dôsledku zmeny nákladov, zmeny dopytu, alebo v dôsledku neočakávanej
zmeny niektorých podmienok.
Trhová ponuka
Trhová ponuka je súčtom
ponúk jednotlivých firiem.
Cenová elasticita ponuky –
reakcia výrobcu na zmenu ceny, ktorá sa prejaví v ponúkanom
množstve. Koeficient cenovej elasticity ponuky –
pomer percentuálnej zmeny ponúkaného množstva k percentuálnej zmene ceny. Keď je jeho absolútna hodnota väčšia ako 1, je ponuka cenovo elastická, keď je menšia ako 1, nie je cenovo elastická.
Úloha na doma za 2 body
V Bratislave niekoľko rokov nepretržite rastú
ceny bytov. Uveďte dôvody, prečo to tak je a podložte to článkom
z novín, alebo z iného dôveryhodného zdroja. Ovplyvnil náš vstup do
EÚ ceny bytov v Bratislave?
Téma 6
Trhový mechanizmus a tvorba ceny
Trhová rovnováha a jej dosahovanie
Na trhu je veľa
nakupujúcich. Navzájom si konkurujú v snahe získať tovar a to ženie
cenu tovaru hore. Maximálna cena, ktorú sú ochotní zaplatiť nakupujúci je daná
ich hraničným úžitkom z danej
veci.
To isté platí na strane
ponuky. Je veľa predávajúcich, ktorí vzájomnou konkurenciou stláčajú cenu
tovaru dole. Minimálna cena, ktorú sú predávajúci ochotní akceptovať je
ohraničená ich hraničnými nákladmi.
Trh na ktorom existuje konkurencia
medzi predávajúcimi a aj nakupujúcimi vedie samovoľne ku rovnováhe, bodu, v ktorom sa
pretnú dopyt a ponuka. Je to bod, kedy nevzniká prebytok, ani nedostatok
tovaru. Cena pri ktorej k tejto trhovej rovnováhe príde sa nazýva rovnovážnou cenou. Rovnovážna cena teda
odráža hraničný úžitok spotrebiteľov aj hraničné náklady výrobcov. Na trhu môžu
vzniknúť dva druhy nerovnováhy – nedostatok
a prebytok.
Efektívnosť trhovej rovnováhy
Kritériom ekonomickej
efektívnosti je porovnanie hraničného úžitku a hraničných nákladov.
Existuje jediná efektívna produkcia a to je produkcia trhovej rovnováhy.
Tu sa hraničný úžitok statku rovná jeho hraničným nákladom. Tým, že trhy
smerujú k rovnováhe dopytu a ponuky, smerujú zároveň ku efektívnej
produkcii.
Zmeny rovnováhy
Zmeny rovnováhy na trhu
môžu nastať z dôvodu zmien zo strany ponuky, alebo dopytu.
Arbitráž a zákon jedinej ceny
Väčšina tovarov
a služieb sa predáva na rôznych lokálnych a nie na jednom trhu. Ale
aj na územne rozptýlenom trhu sa v dlhšom časovom období presadzuje zákon
jedinej ceny – cena statku má tendenciu vyrovnávať sa na všetkých trhoch. Ak
existujú nejaké rozdiely sú spôsobené prirodzenými prekážkami obchodu –
doprava, clá, dane ... K eliminácii cenových rozdielov vedie prechod
kupujúcich na lacnejšie a predávajúcich na drahšie trhy. Ak sú trhy
vzdialené, nebudú to drobní kupujúci, ale obchodníci, ktorí budú eliminovať
cenové rozdiely. Tomu sa hovorí arbitráž.
Existujú ale aj statky, ktorých ceny sú rozdielne a nemenia sa (vysoké
náklady na arbitráže, cestovanie, neprenosnosť). Tieto sa nazývajú aj neobchodovateľné statky a jedná sa
väčšinou o služby (MHD, kaderníctvo, opravy, lekárstvo, benzín, ..).
Zásahy štátu do cien – cenové regulácie
Cenový strop (maximálna cena)
Cenový strop
znamená, že štát si vynucuje maximálnu cenu za ktorú smie predávajúci predávať.
Spotrebná daň
Je to daň vyberaná
z naturálnej jednotky tovaru, napríklad z litru benzínu, alkoholu, či z
krabičky cigariet.
Subvencie (subvencovanie)
Je to priplácanie
určitej sumy výrobcom ku cene statku.
Minimálna cena a vývozné subvencie
Vláda môže
stanoviť minimálnu cenu, pod ktorú firmy nesmú poľnohospodárske produkty od ich
výrobcov kupovať. Toto opatrenie však musí byť sprevádzané subvenciami.
Štátne intervenčné nákupy
Štát sa nimi
snaží zaistiť výrobcom vyššiu cenu, než akú by vytvoril trh.
Produkčné kvóty
Je to štátom
stanovené maximálne množstvo komodity, ktoré môžu výrobcovia za rok
vyprodukovať.
Úloha na doma za dva body
Vysvetlite, prečo je benzín v lete drahší, než v
zime a znázornite posun na krivke. Čo by sa stalo s ponukou a dopytom po
benzíne, ak by sa znížila spotrebná daň na benzín? Naznačte na krivke ponuky a
dopytu.
Téma 7
Nedokonalosti trhov, monopol, konkurencia
Dokonalé a nedokonalé trhy
Na dokonalom trhu je
dopyt dokonale elastický, čo znamená, že výrobca nemôže zmenami produkcie meniť cenu. Takýto trh nazývame aj dokonale
konkurenčným a najviac sa mu blížia plodinové burzy (pšenica).
Na nedokonalom trhu môže
výrobca meniť cenu a nikdy nezníži svoj predaj úplne na nulu, ani nezíska
pre seba celý trh. Je to preto, že dopyt nie je dokonale elastický. Takýto trh
nazývame nedokonale konkurenčným.
Aké podmienky musia byť
splnené, aby bol trh dokonalý? (resp. aké sú príčiny nedokonalostí trhov?)
- dokonalá informovanosť kupujúcich
a predávajúcich – táto podmienka býva splnená na územne
centralizovaných trhoch ako sú napríklad burzy. Naopak, je ju ťažké
dosiahnuť na územne rozptýlených trhoch.
- nulové náklady na zmenu dodávateľa – bývajú
splnené na burzách a finančných trhoch. V realite bežného
každodenného nakupovania je to nesplniteľná podmienka.
- homogenita produktu – platila by, ak by
produkty boli úplne rovnaké a jediné, prečo by sa kupujúci
rozhodovali, by bola cena. Takmer všetky výrobky spotrebného priemyslu
a služby sú heterogénnym produktom.
- veľký počet predávajúcich – na každého
predávajúceho musí pripadať len veľmi malá časť trhu.
Ak sú tieto podmienky
splnené, je trh dokonalý.
Informácie a podnikatelia
Vzácnosť informácii
vytvára príležitosti pre podnikanie. Nedokonalá informovanosť je príčinou toho,
že existujú medzery na trhoch a tieto medzery sú príčinou toho, že
podnikatelia dosahujú ekonomický zisk. Podnikateľ je človek, ktorý objaví
medzeru na trhu a zaplní ju.
Podnikatelia a inovácie
Inovácia je uvedenie
nového výrobku, služby, alebo výrobného postupu na trh. Na trhoch, kde existuje
tendencia k nulovému zisku, je objav niečoho nového prísľubom ku veľkým
ziskom. Toto je možné len na nedokonalých trhoch, pretože na dokonalom trhu sú
všetci dokonale informovaní a nie sú tam žiadne medzery, ktoré by bolo
možné zaplniť a zarobiť na tom. Nedokonalé trhy sú živnou pôdou pre
podnikanie, zlepšovanie a inovácie.
Otvorené trhy a regulácia vstupu na trh
Konkurencia je proces
v ktorom sa presadzujú najlepšie firmy. Závisí na otvorenosti trhu. Ak je
trh otvorený novým firmám je trhom konkurenčným, aj keby na ňom práve pôsobila
len jedna firma.
Intenzita konkurencie
nezávisí len na počte a sile existujúcich konkurentov, ale aj
potenciálnych – tých, ktorí na trhu ešte nie sú, ale mohli by naň ľahko
vstúpiť.
Hlavným obmedzením
konkurencie je obmedzenie prístupu na trh – rôzne licencie, a povolenia.
Štát by však nemal brániť vstupu nových firiem na trh, pretože len otvorený trh
zabezpečí, že efektívnejšie a kvalitnejšie firmy vytlačia tie horšie
a neefektívne.
Typy nedokonalých trhov
- Monopolistická
konkurencia – je
najbežnejším príkladom nedokonalého trhu. Je daná hlavne tým, že sa výrobcovia snažia odlíšiť od
konkurencie – tým vytvárajú heterogénne produkty (zubná pasta).
Heterogenita zvyšuje užitočnosť statku, ale zároveň sa tým trh stáva
nedokonalým. Takýto trh v sebe spája prvky monopolu aj konkurencie.
Presadzuje sa na ňom tendencia k nulovému ekonomickému zisku.
- Oligopol
– je to trh, na ktorom
pôsobí len málo firiem. Vzniká, ak je optimálna veľkosť firmy veľká
a zároveň trhový dopyt relatívne malý (letisko, železnice). Na
rozdiel od monopolistickej konkurencie sa na ňom nemusí presadzovať
tendencia k nulovému ekonomickému zisku.
- Monopol - je taká trhová situácia, kedy na trh
daného tovaru dodáva len jedna firma, ktorá tým pádom, nie je vystavená
žiadnej konkurencii.
Monopol a substitúcia
Monopol sa nevzťahuje
k výrobe, ale len k trhu. Je jedno, či existuje jeden slovenský
výrobca daného produktu, dôležité je, či majú na trh voľný prístup aj iní
(zahraniční) výrobcovia. Iba ak nemajú, a na trhu je len jedna firma, tak
sa jedná o monopol. Navyše sa musí jednať o tovar, ktorý nemá blízke
substitúty, ktoré by mu predstavovali dostatočnú konkurenciu.
Monopol a regulácia ceny
Monopol vyvoláva
neefektívnosť – poskytuje menšie, než optimálne množstvo tovarov, či služieb.
Nepoškodzuje spotrebiteľov len vysokou cenou, ale aj tým, že bez tlaku
konkurencie nedbá na kvalitu a zlepšovanie svojich výrobkov a služieb.
Lepšie však, než štátom regulovaný monopol a určovaná cena, je otvorenie
trhu. Ďalšou z nevýhod monopolu je zlyhanie motivácie – monopol bez tlaku
konkurencie nemá motiváciu ku lepším službám zákazníkom, vyššej efektívnosti
a podobne.
Štátom vytvorené monopoly
Ak je vstup na trh
viazaný na povolenie od štátu, a štát dá povolenie len jednej firme, získa
táto firma administratívny monopol. Dôvodom pre vznik štátnych monopolov je
„obchod“ – štát potrebuje od firmy zabezpečiť nejaké služby, ktoré sú vo verejnom
záujme a za to jej dá monopol. Najčastejším príkladom štátnych monopolov
dnes je energetika.
Prirodzený monopol
Prirodzený monopol vzniká
z dôvodu prirodzených bariér vstupu na trh. Prirodzené bariéry znamenajú,
že firme vstup na trh nikto nezakazuje, ale bránia jej v tom vysoké
náklady, ktoré by musela vynaložiť na vybudovanie prenosovej siete, bez ktorej
nie je možné tovar dodávať. Táto situácia nastáva, ak sú dodávky tovarov, či
služieb viazané na určitú prenosovú sieť, ako napríklad potrubia, káblové
vedenie, či koľajnice. Niektoré prirodzené monopoly sa vzťahujú len ku rozvodu,
nie ku výrobe (Slovak Telecom).
Ochrana hospodárskej súťaže
Ochrana hospodárskej
súťaže je štátna politika, ktorá hlavne bráni kartelovým dohodám
a odhaľuje a trestá zneužívanie dominantného postavenia na trhu.
Obavy z dominantného postavenia vedú k tomu, že vlády kontrolujú
fúzie, čiže spojenia firiem, aby tieto nemohli získať veľký podiel na trhu.
Táto politika však môže viesť ku obmedzeniu konkurencie, pretože fúzie sú často
len reakciou na ekonomickú globalizáciu. Sú cestou ku hľadaniu optimálnej
veľkosti firmy. U nás na ochranu hospodárskej súťaže dohliada
Protimonopolný úrad.
Antidumpingová politika
Ako jeden zo spôsobov
nekalej konkurencie sa niekedy uvádza tzv. dumping. Dumping znamená, že výrobca
predáva za nižšiu cenu, než aké sú jeho výrobné náklady. Je robený
z cieľom zničiť konkurenciu a získať na trhu dominantné postavenie.
Môže to však vydržať len firma, ktorá má na to dostatočne veľký kapitál. Sama
stratu vydrží a spolieha sa na to, že ostatné firmy podľahnú a odídu
z trhu.
Test 2 (15 bodov)
Téma 8
Ekonomické funkcie štátu v trhovej ekonomike
Pravidlá
pre fungovanie trhu sú absolútne nevyhnutné kvôli tomu, že každý človek má iné ciele,
hodnoty a potreby.
Pravidlá fungovania trhu:
- dobrovoľnosť
výmeny
- vlastnícke
práva
Úloha štátu v ekonomike – existuje na ňu viacero názorov. Základné prístupy k úlohe
štátu sú:
- minimálny štát (laisez faire)
– štát má zabezpečovať len právo a poriadok zamerané na ochranu vlastníckych
práv (obrana, súdnictvo, bezpečnosť),
- sociálny štát – štát má
zabezpečovať i niektoré ekonomické statky a regulovať trh (obmedzovať obchod,
zavádzať regulácie, poskytovať niektoré statky – školstvo, kultúru,
zdravotníctvo).
Voľné zdroje
Voľný zdroj je taký zdroj, ktorý sa využíva bezplatne (bezplatné parkovanie,
voda z rybníka, ..).Voľné zdroje sa využívajú v oveľa väčšej miere, než tie, za
ktoré treba platiť. Vzniká
problém ich nadmerného využívania, ktorý môže viesť ku ich vyčerpaniu, niekedy
až ku ich devastácii a zničeniu.
Voľné statky
Statky za ktoré spotrebitelia
neplatia nazývame voľnými statkami. Náklady na ne môžu byť hradené obcou,
štátom, alebo z iných verejných rozpočtov. Takýmto voľným statkom je napríklad
vzdelanie na verejných školách, kde študenti neplatia školné.
Verejné statky
Verejné statky sú tiež bezplatne využívané, ale preto, že spoplatnené byť
nemôžu a musia byť poskytované bezplatne (pouličné osvetlenie, armáda, ..).
Hlavným znakom verejného statku je, nie
je možné tých, čo za jeho služby (výhody) nezaplatia, vylúčiť z ich spotreby.
Táto kľúčová vlastnosť, ktorá odlišuje verejný statok od súkromného, sa nazýva
“nevylúčiteľnosť zo spotreby”. Kvôli tejto nevylúčiteľnosti zo spotreby musia
byť verejné statky financované prostredníctvom daní. Trh v tomto prípade
zlyháva a musí byť nahradený štátom.
Voľba medzi verejnými
statkami a súkromnými statkami
Všetky verejné statky idú na úkor súkromných. Pri rozhodovaní medzi nimi
platí vo fungujúcej ekonomike krivka produkčných možností – viac verejných
statkov možno získať, len ak obmedzíme súkromné statky a naopak. Ekonómia nevie
dať odpoveď na otázku, aký je optimálny pomer medzi verejnými a súkromnými
statkami. O kombinácii verejných a súkromných statkov rozhodujeme verejnou voľbou
– tým, že volíme medzi programami politických strán.
Externality
Externality vznikajú, ak niekto nenesie plne
náklady, alebo výnosy svojej činnosti.
Negatívne externality -
človek nenesie plne všetky náklady svojej činnosti a časť svojich nákladov
prenáša na iných. Môže sa jednať o emisie, zápach, hluk, dym..
Pozitívne externality - človek
si nemôže plne prisvojiť všetky výnosy zo svojej činnosti, alebo zo svojho
majetku a keď si časť výnosov prisvojujú iní. Môže ísť o vedecký výskum,
duševné vlastníctvo, lesy, očkovania ...
Hospodárska politika štátu
Je súhrn opatrení štátu v určitom období; súhrn cieľov, nástrojov,
rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach
ekonomickej reality. Jej úlohou je vybudovanie funkčného a stabilného
trhového systému
Subjekty hospodárskej politiky
1. vláda,
2. štátne inštitúcie,
3. ministerstvá a iné vládne úrady,
4. medzinárodné organizácie
Ciele hospodárskej politiky
zamestnanosť, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdeľovanie dôchodkov
Nástroje hospodárskej politiky
1. nástroje
monetárnej politiky - vplyv na
vývoj ekonomiky regulovaním množstva peňazí v obehu a peňažného úveru.
2. nástroje
fiškálnej politiky - vplyv na
vývoj ekonomiky cez príjmy a výdavky štátu (realizácia cez štátny rozpočet).
3. nástroje
dôchodkovej politiky - vplyv na
vývoj ekonomiky cez vývoj dôchodkov a cenovú politiku.
4. nástroje
vonkajšej obchodnej a menovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez medzinárodný obchod a platby a pohyb
kapitálu.
Téma 9
Peniaze a ich úloha v ekonomike
Prečo vznikli peniaze
Pred
„vynálezom peňazí, ako všeobecne prijímaného prostriedku výmeny existovala tzv. naturálna výmena: výmena tovaru za
tovar.
Naturálna výmena vyvoláva príliš veľké transakčné náklady – náklady na
hľadanie, dohováranie sa a uzatváranie obchodov. Je nepravdepodobné, že sa zídu
dvaja ľudia s obojstrannou zhodou potrieb. Nevýhodnosť naturálnej zmeny vedie k
tomu, že sa ľudia nechcú špecializovať. Radšej si všetko robia sami a tak je
naturálna výmena brzdou špecializácie a deľby práce. Náklady na výmenu boli
znížené objavením a začiatkom používania peňazí. Naturálna výmena bola
nahradená peňažnou výmenou.
Peniaze prostriedok výmeny
Najväčšou výhodou peňažnej výmeny je, že nevyžaduje obojstrannú zhodu potrieb.
Peniaze sú tým, čo ľudia chcú prijímať. Nie preto, že by to sami chceli
spotrebovať, ale preto, že vedia, že aj ostatní ľudia ich od nich kedykoľvek
príjmu. Podstata peňazí tkvie v tom, že ich každý prijíma, pretože vie, že ich
každý prijíma.
Banky s čiastočnými rezervami a
tvorba peňazí
Za tvorbu peňazí je zodpovedná banková sústava, ktorú tvorí centrálna banka
a komerčné banky. Centrálna (ceduľová) banka – stará sa najmä o to,
aby bol v štáte dostatok peňazí. U nás je takouto bankou Národná banka Slovenska. Jej funkcie:
• vydávanie
slovenských bankoviek a mincí,
• uskutočňovanie
finančných operácii štátu,
• poskytovanie
úverov komerčným bankám,
• ovplyvňovanie
činnosti bánk prostredníctvom nástrojov na to určených
Komerčné banky sú súkromné inštitúcie, ktoré fungujú ako
finančný sprostredkovatelia – prijímajú vklady od tých, kto sporia a poskytujú
pôžičky tým, kto chcú investovať.
Kľúčovou udalosťou pre
vývoj bankovníctva bol vznik bánk s čiastočnými rezervami. Banky pochopili, že
je zbytočné držať 100 % vkladov, pretože ich majitelia si ich nikdy nevyberajú
všetky naraz. Uvedomili si, že rezervy im nič nevynášajú. A tak začali
udržiavať len čiastočné rezervy a zvyšok požičiavať na úrok. Týmto požičiavaním
banka vytvorila nové peniaze. Ľudia si v nej uložili zlato v hodnote 100 korún
a ona im vydala bankovky v tejto hodnote. Nechala si však len 10% rezerv a
zvyšok požičala. ďalším ľuďom teda požičala bankovky v hodnote 90 korún.
Dohromady sa teda v obehu ocitlo 190 korún.
Dnes zvyšuje množstvo
peňazí v obehu centrálna banka. Po jej peňažnej injekcii sa začína proces multiplikačnej tvorby vkladov, ktorého
výška závisí od miery bankových rezerv bánk a veľkosti peňažnej injekcie. Peňažný multiplikátor je tým vyšší, čím
nižšia je miera bankových rezerv.
Podobne ako multiplikačná
tvorba vkladov prebieha, ale opačným smerom, multiplikačná deštrukcia vkladov.
Peňažné zostatky – likvidné aktívum
V naturálnej výmene je predaj a kúpa jedným a tým istým aktom. V peňažnej
výmene sa tieto rozpadajú na dva samostatné akty, ktoré nie sú časovo zhodné.
Preto majú ľudia vždy nejaké peniaze u seba – tejto hotovosti hovoríme peňažné zostatky. Peňažné zostatky sú
jedným z aktív. Pod aktívami môžeme rozumieť peniaze, akcie, dlhopisy, domy,
majetok , ...
Tieto aktíva sa líšia
v miere likvidity. Likvidita je
miera obtiažnosti výmeny aktív za prostriedok výmeny. Pretože je likvidita cenená, mávajú likvidné
aktíva nižšiu mieru výnosu, než aktíva menej likvidné. Miera výnosu aktív
záleží na miere ich likvidity. Čím je aktívum likvidnejšie, tým je jeho miera
výnosu nižšia.
Transakčné a opatrnostné
zostatky
Ľudia držia peňažné zostatky, pretože je to likvidné aktívum. Prvým dôvodom
držby peňažných zostatkov je transakčný
motív – vyplýva z toho, že človek obyčajne dostáva svoj dôchodok nárazovo,
zatiaľ čo jeho výdavky sú skôr priebežné. Preto musia držať určité peňažné
náklady, ktorým hovoríme transakčné zostatky. Druhým dôvodom držby peňazí je opatrnostný motív, ktorý je daný
existenciou nepredvídateľných výdavkov. Týmto peňažným zostatkom hovoríme
opatrnostné zostatky.
Peňažné zostatky a dôchodok
Peňažné zostatky sa zvyšujú s rastom dôchodku. To preto, že s rastom
dôchodku rastú aj výdaje a ľudia potrebujú vyšší stav peňažných zostatkov na
hladké zabezpečenie svojich výdavkov.
Trh zapožičateľných fondov (zapožičaného kapitálu): trh, na ktorom domácnosti a firmy, ktoré majú úspory, požičiavajú domácnostiam a
firmám, ktoré majú investičné príležitosti, ale peniaze im chýbajú. Na trhu peňazí sa stretáva dopyt po
peňažných zostatkoch s peňažnou zásobou.
Úspory: predstavujú budúcu spotrebu. Ak človek rozdeľuje svoj príjem na spotrebu a
úspory, rozdeľuje ho v skutočnosti na
súčasnú a budúcu spotrebu. Toto rozhodovanie
je ovplyvnené úrokom.
Úrok: odmena za čakanie na spotrebu (pre toho, kto ponúka úspory)
Úroková miera: vzťah medzi úrokom a usporenou čiastkou, vyjadrený v percentách. Čím je vyššia úroková miera, tým viac sú ochotní ľudia sporiť.
r = R / S x 100
r = úroková miera, R = úrok, S = istina
(usporená a zapožičaná čiastka)
Príklad: Pri pôžičke 5000 korún (S) s úrokom 250 korún (R) je úroková miera (r) 5 %.
Investície: vloženie peňazí do niečoho, čo prináša výnos, investovať znamená zaobstarávať si aktíva.
Peňažné zostatky a úroková miera
Pri vyššej úrokovej miere chcú domácnosti a firmy držať menej peňažných zostatkov a dávajú prednosť menej likvidným aktívam (dlhopisom, akciám, a pod. )
Rovnováha
trhu peňazí
Nerovnováha na trhu peňazí znamená, že ľudia a firmy držia viac, alebo naopak menej peňažných zostatkov, než koľko by chceli. Rovnováha je úroveň, kedy sú domácnosti a firmy spokojné s peňažnými zostatkami, ktoré držia.
Úloha na doma za dva body:
Vypočítajte, o koľko peňazí sa zvýši množstvo
peňazí v obehu, ak NBS dá do obehu 1 000 000 Sk
a o koľko sa zvýšia rezervy bánk.
Téma 10
Ekonomické funkcie štátu v trhovej ekonomike
1. – monetárna politika a inflácia
Monetárna politika
- menová
politika centrálnej banky
- reguluje
množstvo peňazí v obehu, aby vznikli podmienky na rozšírenie alebo
obmedzenie úveru
Peňažná zásoba a jej zmeny
Zmeny peňažnej zásoby má vo svojich rukách CB. Má v zásade tri nástroje, ktorými ju môže meniť. Sú to:
- Operácie na voľnom trhu
- Diskontné pôžičky
- Povinnú mieru bankových rezerv
Operácie na voľnom trhu sú nákupy, alebo predaje vládnych dlhopisov centrálnou bankou.
Diskontné pôžičky sú pôžičky, ktoré CB poskytuje komerčným bankám, nemôže ich ale donútiť vziať si ich. Preto používa diskontnú sadzbu, čo je úroková miera, ktorú z pôžičiek požaduje.
Povinná miera bankových rezerv je minimálna hranica, pod ktorú nesmú klesnúť rezervy komerčných bank.
Centrálna banka robí dva druhy monetárnej politiky:
- Expanzívnu - zvyšuje peňažnú zásobu, následne klesá úroková miera. Tým sa dosiahne nižšia nezamestnanosť, zvýšenie inflácie a zlepšenie obchodnej bilancie
- Reštriktívnu - znižuje peňažnú zásobu a následne rastie úroková miera. Tým sa dosiahne vyššia nezamestnanosť, nižšia inflácia, zhoršenie platobnej bilancie.
Expanzívna monetárna politika vykonáva:
- nákup štátnych obligácii na voľnom trhu
- znižovanie miery povinných minimálnych rezerv
- znižovanie diskontnej sadzby
Reštriktívna monetárna politika vykonáva:
- predaj štátnych obligácii na voľnom trhu
- zvyšovanie miery povinných minimálnych rezerv
- zvyšovanie diskontnej sadzby
Z dlhodobého
hľadiska však monetárna politika centrálnej banky dokáže ovplyvniť len
infláciu. Dopady na nezamestnanosť a obchodnú bilanciu sú len krátkodobé
Inflácia
Inflácia je rast cien,
alebo zmenšovanie kúpnej sily peňazí (nie kúpnej sily ľudí!!!). Inflácia
zmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku.
Ale nezmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za náš
dôchodok. Inflácia totiž zvyšuje všetky ceny – aj naše mzdy.
Opakom inflácie je deflácia
– znižovanie cien, s ktorým sa stretávame veľmi zriedka (napr. v čase hlbokých
kríz). Pokiaľ prebieha inflácia, ale jej miera sa znižuje hovoríme o dezinflácii.
Meranie inflácie
Pri meraní inflácie
používame cenové indexy –
najčastejšie deflátor HDP, index spotrebiteľských cien - ISC (alebo CPI – Consumer Price Index), a
Index cien výrobcov ICV (alebo PPI – Producer Price Index).
Deflátor HDP – zisťujeme ho tak, že HDP určitého roka oceníme najprv v cenách tohoto roka
a potom v cenách predchádzajúceho roka. Keď potom HDP v cenách aktuálneho roka
vydelíme HDP v cenách minulého roka, dostaneme deflátor
Index spotrebiteľských cien - ISC
(alebo CPI – Consumer Price Index), vypočítame ako aritmetický priemer z tzv.
spotrebného koša statkov a služieb – z cien potravín, šatstva, bývania, zdravotnej
starostlivosti,
Index cien výrobcov - ICV (alebo PPI – Producer Price Index) –
vypovedá o tom, ako pôsobí domáca inflácia na konkurencieschopnosť našich
výrobcov v porovnaní so zahraničnými výrobcami.
V čom spočíva “zlo” inflácie?
- Prerozdeľovanie bohatstva (dlžník a veriteľ,
hypotéky, mzdy) v prospech tých, ktorí platia oproti tým, ktorým je
platené. To platí ale len vtedy, ak sa uzatvárajú dlhodobé zmluvy, počas
trvania ktorých sa inflácia neočakávane mení.
- Neistota a hazard – inflácia vyvoláva
tendenciu k uzatváraniu krátkodobých zmlúv a zarátavaniu očakávanej miery
inflácie do nich
- Inflačný šum - skreslenie informačnej úlohy ceny v ekonomike – zhoršovanie
orientácii ľudí na trhu
Druhy inflácie z hľadiska príčin, ktoré ju
vyvolávajú:
- dopytová inflácia (ťahaná dopytom) – impulzom je zvýšenie niektorej zložky agregátnych výdavkov. Ak firmy dostanú nové investičné príležitosti, ale centrálna banka nezvýši množstvo peňazí v obehu, narazia na nedostatok zapožičateľných fondov a ich investičnú aktivitu to utlmí. Ak centrálna banka nedovolí rast peňažnej zásoby, tak ani rast investícii, ani štátnych výdajov, a nemôže vyvolať infláciu. Ak však centrálna banka zvýši peňažnú zásobu v snahe neudusiť investičnú aktivitu a možnosť začínajúceho hospodárskeho rastu, môže zároveň naštartovať, resp. zvýšiť infláciu.
- nákladová inflácia (tlačená ponukou) – jej impulzom je zvýšenie nákladov (mzdových, alebo cenových). Často vzniká cenový šok (náhle zvýšenie cien ropy na svetových trhoch), alebo mzdová nákaza (tlak odborov na zvyšovanie platov aj v odvetviach, kde nerastie produktivita práce).
Tieto dva druhy inflácie sa líšia v inflačnom impulze, ktorý ich vyvolal. Infačný impulz však nie je schopný sám spôsobiť infláciu. “Kľúč k inflácii” drží v rukách centrálna banka vo forme rastu peňažnej zásoby a prispôsobovaniu sa (akomodáciou) inflačným impulzom. Ideálne by bolo, ak by peňažná zásoba rástla rovnakým tempom ako rastie HDP. Problémom ale je, že centrálna banka to dopredu nemôže naisto vedieť – môže len predvídať tempo rastu.
Inflačná špirála
Jedná sa o vzájomné naháňanie sa miezd (odbory, zamestnanci) a cien. Keď sa inflačná špirála rozbehne, je takmer nemožné ju zastaviť.
Inflačné
očakávania a zotrvačná inflácia
Problémom pri inflácii sú aj inflačné očakávania, ktoré držia
infláciu na určitej úrovni a spôsobujú jej zotrvačnosť. Ľudia a firmy očakávajú infláciu a preto zvyšujú
svoje ceny. A pretože zvyšujú svoje ceny, nimi očakávaná inflácia sa stáva
skutočnosťou. Inflačné očakávania napĺňajú sami seba.
Inflačné
očakávania sa prenášajú aj do dlhodobých cenových a mzdových zmlúv – čím sa
inflácia zabudováva do cenového systému. Vďaka inflačným očakávaniam sa
inflácia zakoreňuje v ekonomike. Získava tým novú vlastnosť – zotrvačnosť.
Úloha na doma za 2 body
Na stránke NBS (www.nbs.sk)
v sekcii menu / vybrané makroekonomické ukazovatele / základné makroekonomické
ukazovatele, nájdite hodnoty miery inflácie v rokoch 1999 až
Téma 11
Fiškálna politika a daňový systém
Fiškálna
politika predstavuje
činnosť štátu spojená s verejným rozpočtom od vládnej až po miestnu
úroveň, ktorá je zameraná na bezprostrednú stabilizáciu a reguláciu ekonomiky. Jej cieľom je
ovplyvňovať kúpyschopný dopyt. Prostredníctvom fiškálnej
politiky sa vláda snaží ovplyvňovať celkovú
úroveň zamestnanosti, produkcie, cien a
príjmov obyvateľov.
Jej hlavným nástrojom je štátny
rozpočet. Štátny rozpočet, podľa ktorého
hospodári centrálna vláda, je jednou zo súčastí
verejného rozpočtu (okrem neho sem patria napríklad
i rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných
poisťovní, štátnych fondov, miest a obcí,
vyšších územných celkov, a podobne).
Rozpočet
môže byť vyrovnaný, deficitný alebo prebytkový. Ak je rozpočet deficitný, znamená to, že príjmy vlády sú
nižšie než jej výdavky.
Štát
využíva rozpočet na financovanie
verejných statkov a na prerozdeľovanie (redistribúciu). Fiskálna
politika je dôležitým a silným nástrojom v rukách vlády, ale iba vtedy, ak ju vláda
využíva v správnom čase, správnej miere,
správnym spôsobom a bez silných politických
vplyvov. Aj v takom prípade však treba
fiskálnu politiku využívať veľmi obozretne.
Jej
hlavnými problémami sú:
a)
dôsledky fiškálnej politiky nedokážu ekonómovia presne predvídať,
b)
reakcie vlády sú oneskorené;
c) fiškálna
politika je veľmi silno ovplyvnená politickým rozhodovaním; politici uprednostňujú krátkodobé ciele, ich rozhodnutia
sú často nezodpovedné
d)
prílišný rast vládnych výdavkov vytláča súkromné investície, vytvára závislosť
občanov na štáte a vyžaduje si vysoké dane,
e) účinky fiskálnej politiky vlády môžu byť výrazne oslabené, alebo aj
prevýšené, menovou politikou centrálnej banky a zahraničnými udalosťami.
Rozoznávame dva
druhy fiškálnej politiky: expanzívnu a
reštriktívnu
Zníženie daní a rast vládnych
výdavkov
zvyšujú z krátkodobého hľadiska agregátny dopyt a nominálny
produkt. Nazývame ich preto expanzívnou fiskálnou
politikou. Jej cieľom je zvyšovanie hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti.
Naopak, zvýšenie daní a znižovanie vládnych výdavkov znižujú agregátny dopyt a nominálny produkt. Nazývame ich reštriktívnou fiskálnou politikou. Jej cieľom je spravidla boj
proti inflácii.
Najväčším zdrojom štátneho rozpočtu sú dane. Rozoznávame dane:
1. Priame dane
(daň z príjmu, daň zo zisku, ..)
2. Nepriame dane (spotrebná daň, DPH)
Zdaňovanie dôchodkov môže byť:
- proporcionálne - podiel daní na tvorbe dôchodku je konštantný - daň sa vyberá rovnakým dielom bez ohľadu na výšku dôchodku,
- progresívne - s rastom dôchodku rastie ak podiel dane - z vyššieho príjmu je vyššia daň,
- degresívne - daňové zaťaženie sa s rastúcimi dôchodkami znižuje - z vyššieho príjmu je daň nižšia.
Úloha na doma za 2 body:
Vyhľadajte informácie o daňovej reforme, ktorá u
nás prebehla v roku 2004 za ministra financií Ivana Mikloša a vypíšte jej
hlavné body a ciele.
Téma 12
Menový trh, menový kurz a platobná bilancia
Menový kurz a menový trh
Menový kurz je cena meny
vyjadrená v zahraničných menách. Meny rôznych zemí sa vymieňajú na menovom
trhu. Pomery medzi menami – menový kurz – sú určené vzájomným vzťahom medzi
menami, dopytom a ponukou jednotlivých mien na menovom trhu.
Valuty – sú zahraničné bankovky, ktoré dostanete od banky, ak si idete vymeniť
peniaze.
Devízy – sú bankové vklady, zahraničná mena v elektronickej forme.
Valutový trh je len
tenkým okrajom menového trhu. Na menovom trhu sa nepredávajú “papierové
peniaze” a hotovosť, ale bankové vklady.
Tvorba kurzu
Vývozcovia slovenského
tovaru a služieb vytvárajú ponuku zahraničnej meny a dopyt po slovenských
korunách. Dovozcovia zahraničného tovaru a služieb naopak vytvárajú ponuku
korún a dopyt po zahraničných menách.
Čím viac krajina dováža
tovarov zo zahraničia, tým viac potrebuje zahraničnej meny, aby za tieto tovary
mala v zahraničí čím zaplatiť. Nakupuje teda zahraničnú menu čím po nej
vytvára dopyt a predáva domácu menu, čím vytvára jej ponuku na menovom
trhu. Nákupom zahraničnej meny vzniká dopyt po nej a tým pádom sa táto
mena voči domácej zhodnocuje (apreciuje),
jej hodnota oproti domácej mene stúpa. Predajom domácej meny sa zvyšuje jej
ponuka, čím jej kurz klesá (depreciuje
– znehodnocuje sa).
V súčasnosti hovoríme o globálnom menovom trhu, pretože s menami sa obchoduje celosvetovo a menový trh sa najviac blíži dokonalému trhu. Kurzy mien sú na všetkých menových trhoch rovnaké vďaka arbitrážam.
Intervencie
štátu do menového kurzu
Mnoho zemí má voľne pohyblivý menový kurz, teda hodnotu domácej meny určuje trh – ponuka a dopyt. Sú ale aj krajiny, kde centrálna banka zasahuje (intervenuje) do kurzu, v snahe stabilizovať ho. Nestabilný kurz totiž vyvoláva nedôveru investorov v domácu menu a tým pádom odliv zahraničného kapitálu.
Režimy
stabilného kurzu
V niektorých krajinách CB stabilizuje kurz podľa predom stanoveného režimu. Režim stabilného menového kuzu máva často podobu kurzového fluktuačného pásma. Fluktuačné pásmo je percentuálne určená hodnota, v rámci ktorej môže mena voľne „plávať“ oproti inej, napríklad euru. Ak domáca mena túto hranicu prekročí (smerom dole, alebo hore) zasiahne centrálna banka, ktorá nákupom, alebo predajom menu stabilizuje. Na tento účel využíva centrálna banka devízové rezervy, ktoré môže v prípade potreby predať, alebo naopak nakúpiť, aby stabilizovala domácu menu.
Platobná
bilancia
Platobná
bilancia zachytáva platobné transakcie našej
ekonomiky so zahraničím v danom roku. Porovnáva platby zo zahraničia a platby do zahraničia.
Platobnú bilanciu
tvoria tri časti: bežný účet, finančný účet a zmena devízových rezerv. Bežný
účet platobnej bilancie tvoria platby za vývoz a dovoz tovarov a služieb,
dôchodky (mzdy, zisky, úroky) platené do a zo zahraničia a jednostranné prevody
(dary, dedičstvá).
Finančný účet
tvorí dovoz (nákup domácich aktív zahraničnými osobami) a vývoz (domáce osoby
nakupujú zahraničné aktíva) kapitálu.
Platobná bilancia
je vždý účtovne vyrovnaná. Schodok bežného účtu je pokrytý prebytkom finančného
účtu a (alebo) čerpaním devízových rezerv. Naopak prebytok bežného účtu ide na
pokrytie schodku finančného účtu a (alebo) na zvýšenie devízových rezerv.
Ak je menový kurz
voľne pohyblivý, schodok bežného účtu sa prispôsobuje prebytkom na finančnom
účte, alebo naopak a platobná bilancia dosiahne rovnováhy. Bežný a finančný
účet sú ako spojené nádoby spojené menovým kurzom.
Bilancia
tovarov a služieb
Bilancia tovarov a služieb závisí na menovom kurze. Depreciácia domácej meny túto bilanciu zlepšuje a apreciácia ju zhoršuje. Zmena menového kurzu má však na bilanciu tovarov a služieb iný vplyv v krátkom a v dlhom období. To preto, že dopyt je v krátkom období menej elastický, než v dlhom období.
Bilancia tovarov a služieb závisí okrem toho aj na cenovej hladine doma a v zahraničí a na HDP krajiny.
Zahraničný
dlh
Zahraničný dlh je zadĺženosť krajiny (presnejšie domácich osôb) voči zahraničiu (presnejšie voči zahraničným osobám). Krajina si požičiava málokedy, oveľa častejšie si požičiavajú súkromné firmy. Značná časť zahraničného kapitálu (zahraničných investícii) má podobu zahraničných pôžičiek. Zahraničné investície slúžia na preklenutie rozdielu medzi nízkymi domácimi úsporami a vysokými investíciami.
Úloha na doma za 2 body:
Cenová hladina u nás vzrastie pod vplyvom inflácie
o 10%. Aký to bude mať vplyv na náš zahraničný obchod?
Téma 13
Národné a svetové hospodárstvo
Hrubý a čistý domáci produkt
Domáci produkt je ukazovateľom prostredníctvom ktorého meriame výkonnosť
ekonomiky a vypovedá veľa aj o životnej úrovni v krajine.
Domáci produkt je tok tovarov a služieb vyrobených na území určitej zeme za
určité obdobie (meriame ho na rok). Zahŕňa iba novo vyrobené statky,
nezarátavame doň statky vyrobené v predchádzajúcich obdobiach. Preto odlišujeme
hrubý a čistý domáci produkt.
Rozdiel medzi nimi predstavuje opotrebenie. Čistý domáci produkt sa rovná
hrubému domácemu produktu mínus hodnota opotrebovaného a odpísaného produktu
(amortizácia). Keďže hodnoty odpísaného a opotrebovaného produktu sú ťažko
kvantifikovateľné a skôr sú odhadované, ekonómia pracuje viac s hrubým domácim
produktom (HDP).
Nominálny a reálny domáci produkt
Domáci produkt sa vypočíta tak, že
vyrobené množstvo každého statku násobíme jeho cenou a potom spočítame tieto
násobky za všetky statky. Aby sme zistili rast HDP oproti predchádzajúcemu
roku, násobíme statky ich minuloročnou cenou – tak dostaneme HDP očistený od
inflácie. Nominálny produkt je vyjadrenie produktu v bežných cenách (v cenách
súčasného roka). Reálny produkt
zistíme ak produkciu vyjadríme v stálych cenách (v cenách minulého roka). Nominálny
produkt odráža rast produkcie aj cien, zatiaľ čo reálny odráža len rast
produkcie.
Súčasťou domáceho produktu sú aj všetky domáce práce a šedá a čierna
ekonomika, tieto sa však štatisticky nedá zachytiť. Podľa odhadov predstavujú
od 3 do 10 % domáceho produktu.
Agregátne výdaje a domáci produkt
Na pochopenie vzťahu medzi domácim produktom, jeho rozdeľovaním a výdajmi
je treba rozdeliť ekonomiku na štyri sektory: firiem, domácností, verejného
sektora a zahraničného obchodu.
Preto: C + I + G + (Ex – Im) = HDP
C – spotreba (domácností, firiem, štátu)
I – investície (domácností, firiem, štátu)
G – výdavky verejného sektora (štátu)
Ex – Im – čistý vývoz (zahraničný obchod
Rozdiel medzi vývozom a dovozom nazývame čistý vývoz. V bežnej reči sa
stretávame s názvom zahraničná obchodná bilancia (saldo).
Národný produkt
Stretávame sa aj s ukazovateľom hrubý národný produkt (HNP). Ak používame
teritoriálne hľadisko, hovoríme o domácom produkte – produkte vytvorenom na
domácom území (je jedno, či domácimi, alebo zahraničnými firmami a
pracovníkmi). Nezapočítame do neho ale zisky domáceho kapitálu investovaného na
zahraničných trhoch, ani mzdy domácich pracovníkov pracujúcich na zahraničným
trhoch.
Ak používame hľadisko národnosti, hovoríme o národnom produkte – produkte
vytvorenom národnými výrobnými faktormi, bez ohľadu na to, na akom teritóriu
(území) je vyrobený. Nezapočítavame doňho zisky zahraničných firiem plynúce z
výroby na domácom území, ani mzdy zahraničných pracovníkov pracujúcich na našom
území.
Ekonómovia pracujú skôr s hrubým domácim produktom, pretože sa dá lepšie
zmerať a štatisticky podchytiť.
Hospodársky rast
Keď sa zaujímate
o to, aký bol v minulom roku hospodársky rast, dostanete väčšinou
údaj o raste reálneho HDP. Ale hospodársky rast v pravom slova zmysle
nie je len rast reálneho HDP. Je to rast potenciálneho HDP. Impulzy k
hospodárskemu rastu nájdeme na strane ponuky
výrobných faktorov. K rastu potenciálneho produktu dochádza, ak
krajina začne lepšie využívať prírodné zdroje, akumuluje kapitál, alebo ak sa
intenzívnejšie zapája do medzinárodnej deľby práce.
Hospodársky rast a prírodné zdroje
Hospodársky rast je
ovplyvnený rastom výrobných faktorov – prírodných zdrojov, práce
a kapitálu. Napriek tomu však prírodné zdroje nie sú hlavným motorom
hospodárskeho rastu. Ľudia vďaka vede hľadajú náhrady za prírodné zdroje –
hlavne za neobnoviteľné – uhlie, ropa a podobne.
Akumulácia kapitálu
Kapitálom rozumieme
výrobu kapitálových statkov – budovy, stroje, zariadenia, ľudský kapitál, ale
aj investície do výskumu a vzdelania. Technický pokrok je tiež výsledkom
akumulácie kapitálu – investícii do vzdelania a vedy a výskumu.
Hospodársky rast prebieha tak, že kapitál rastie rýchlejšie, než práca
a prírodné zdroje. Akumulácia kapitálu mení pomer medzi výrobnými faktormi
– podiel kapitálu v pomere ku práci a prírodným zdrojom sa zvyšuje.
Vďaka tomu rastie produktivita práce.
Hospodársky rast je
naštartovaný a nesený akumuláciou kapitálu. S tým ale, ako rastie
nasýtenosť ekonomiky týmto kapitálom, prírastky produkcie, ktoré kapitál
stimuluje sú stále nižšie. Preto je (mal by byť) kapitál smerovaný do vzdelania
a výskumu.
Veľkosť trhu
Hospodársky rast môže byť
významne urýchlený aj zväčšením trhu. Veľký trh vytvára lepšie podmienky pre
špecializáciu výrobcov a otvára väčší priestor pre výmenu na základe
komparatívnych výhod (výhoda ekonomiky USA). Medzinárodný obchod je ďalšou
mocnou silou, ktorá poháňa hospodársky rast. V USA neexistujú vnútorné
prekážky obchodovaniu, zatiaľ čo v Európe áno. Preto je v súčasnosti
silná tendencia o ekonomickú integráciu a zjednotenie trhov. EU chce
ekonomicky dobehnúť USA (Lisabonská stratégia).
Hospodársky rast a spoločenský systém
Ku hospodárskemu rastu sú
nevyhnutné isté spoločenské inštitúcie, hlavne súkromné vlastníctvo. Súkromné
vlastníctvo zvyšuje motiváciu a tým aj pracovnú a podnikateľskú aktivitu.
Aktivita zvyšuje dôchodky a úspory a tým pádom štartuje hospodársky rast.
Ukazuje sa, že kľúčom ku naštartovaniu hospodárskeho rastu je stabilný
spoločenský systém, ktorý dáva ľuďom priestor na súkromné aktivity a chráni ich
súkromné vlastníctvo.
Ekonomická história
mnohých krajín (Južná a Severná Kórea, NDR – NSR, ..) ukazuje, že bludný
kruh chudoby nie je spôsobený chudobou samotnou. Je spôsobený neexistenciou, alebo
nedostatočným rešpektovaním súkromného vlastníctva, podnikania, obchodu
a konkurencie. Z toho vyplýva, že základom pre dlhodobý hospodársky
rast sú spoločenské inštitúcie – súkromné vlastníctvo, slobodné podnikanie,
slobodný obchod a trhová konkurencia.
Hospodársky cyklus
Trhová ekonomika sa
nevyvíja hladko, ale podlieha ekonomickým výkyvom, pričom rozlišujeme štrukturálne a cyklické výkyvy.
Ku štrukturálnym dochádza, pretože sa menia preferencie spotrebiteľov,
vzácnosť zdrojov, objavujú sa nové poznatky a technológie (napríklad
príchod lacných japonských automobiliek na americký trh). Štrukturálne výkyvy
znamenajú, že niektoré odvetvia expandujú a iné slabnú.
Cyklické výkyvy sú charakterizované všeobecným poklesom a potom všeobecným rastom
výroby a zamestnanosti. Ľudia čakajú riešenia cyklických výkyvov od vlády,
alebo centrálnej banky, je však veľmi ťažké posúdiť o aký druh výkyvov
ide.
Fázy hospodárskeho cyklu
Cyklickým výkyvom
hovoríme hospodárske cykly. Je pre nich typické striedanie fázy expanzie (rast HDP) a recesie (pokles HDP). O recesii sa
hovorí, ak HDP klesá vo dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch. Dlhotrvajúci
hospodársky pokles sa nazýva depresia.