Jdi na obsah Jdi na menu
 


ekonómia poznámky

4. 9. 2007

Ekonómia, poznámky pre študentov 

Téma 1

Úvod do ekonómie

Ekonómia – vedná disciplína, vyvinula sa z filozofie a patrí medzi spoločenské vedy. Skúma správanie sa ľudí na trhoch.

Ekonómia je vlastne veda o tom, ako ľudia rozhodujú o použití vzácnych a obmedzených statkov a služieb, ktoré uspokojujú ich potreby. Zaoberá sa tým, ako rozmiestniť vzácne obmedzené zdroje tak, aby boli čo najlepšie uspokojené ľudské potreby, ktoré sú neobmedzené.

Ekonomika

Hospodárstvo, hospodárenie. Napríklad, ekonomika podniku sa zaoberá tým, ako podnik hospodári, teda skúma, ako čo najefektívnejšie využívať vzácne zdroje v danej konkrétnej firme.

Hospodárska politika

Súhrn cieľov, zásad a opatrení, ktorými vláda ovplyvňuje hospodársky život v krajine a vytvára vzťahy k iným krajinám.

Mikroekonómia (Mikros = malý)

Skúma správanie sa jednotlivých spotrebiteľov (domácností) a výrobcov (firiem) na konkrétnych trhoch. Ekonómovia hovoria, že ich zaujímajú jednotlivé stromy. Za jej zakladateľa sa považuje Adam Smith

Makroekonómia (Makros = veľký)

Zaoberá sa celkom, napríklad národným hospodárstvom, typickými témami sú nezamestnanosť, hospodársky rast, inflácia. Ekonómovia hovoria, že ich zaujíma celý les. Za jej zakladateľa sa považuje J.M.Keynes

Pozitívna ekonómia skúma ekonomickú realitu takú, aká je, opisuje skutočnosť, využíva štatistické podklady. Napríklad: „Ak sa ceny zmrzliny zvýšia v porovnaní s cenami iných druhov tovarov, ľudia budú kupovať menej zmrzliny.“ (Nehovorí, že či je to dobré alebo zlé.)

Normatívna ekonómia obsahuje hodnotové súdy, snaží sa odpovedať, aká by ekonomická realita mala byť podľa niekoho názoru. Napríklad: „Malo by sa zabrániť tomu, aby ceny zmrzliny rástli.“

Ľudské potreby – požiadavky ľudského organizmu, ktoré sa snažíme uspokojiť. Majú určitú hierarchiu (štruktúru, systém) a dynamiku (vyvíjajú sa v závislosti od času, miesta, situácie, skúseností, a podobne).Ľudia svoje potreby uspokojujú prostredníctvom statkov a služieb.

Racionálne správanie sa – vzácnosť a obmedzenosť statkov a zdrojov je dôvodom, prečo sa všetci musíme rozhodovať medzi tým, ktoré statky a zdroje budeme využívať a akým spôsobom. To, o čo pri rozhodovaní pre jeden statok stratíme, sa nazýva alternatívnymi nákladmi. 

Hranica produkčných možností (PPF) ukazuje maximálne množstvo produkcie, ktoré môže ekonomika dosiahnuť pri daných technických poznatkoch a dostupnom množstve zdrojov.

 

Úloha na doma za 2 body

Nájdite v dennej tlači jeden článok z mikroekonomickou a jeden článok s makroekonomickou tematikou.

Okrem toho nájdite v dennej tlači jeden výrok, ktorý charakterizuje normatívny prístup ku ekonómii a jeden, ktorý charakterizuje pozitívny prístup ku ekonómii.

 

Téma 2

Výrobné faktory a ich charakteristika

Ekonomické statky sú vzácne. Vzácnosť znamená, že ich je nedostatok a ľudia si musia ustavične medzi nimi voliť.

Preto musí každá spoločnosť, každá ekonomika, riešiť tri základné ekonomické otázky:

Čo, ako a pre koho vyrábať?

Keďže má každá spoločnosť len obmedzené množstvo zdrojov, ekonomika je v skutočnosti rozhodovaním o tom, ako sa majú prerozdeliť (alokovať) jej zdroje medzi tisícky možných statkov a služieb.

Na zodpovedanie svojich troch otázok, musí každá spoločnosť voliť medzi inputmi a outputmi ekonomiky.

Inputy sú statky, alebo služby, ktoré sa používajú pri produkovaní statkov a služieb.

Outputy sú tovary, alebo služby, ktoré sú výsledkom výrobného procesu.

Inputy nazývame aj výrobnými faktormi a poznáme tri širšie kategórie:

  1. Pôda – prírodné zdroje
  2. Práca – čas, ktorý človek strávi pri produkovaní statku
  3. Kapitál – stroje, počítače, cesty, budovy, ľudský kapitál

Človek reaguje na podnety. Na trhoch sú takýmito podnetmi ceny.

Ceny plnia funkciu:

1) informačnú (hovoria ľuďom, čo sa stalo),

2) motivačnú (vedú ľudí k určitému konaniu a správaniu – každý sa snaží zarobiť, nie prerobiť),

3) alokačnú (ľudia rozmiestňujú svoje výrobné faktory – prácu, pôdu, kapitál – tam, kde sú lepšie zhodnocované).

Ekonomický kolobeh je výmena statkov a dôchodkov medzi domácnosťami a firmami. Medzi nimi totiž existuje ustavičný kolobeh výrobných faktorov prúdiaci smerom od domácností ku firmám a dôchodkov prúdiacich od firiem ku domácnostiam. 

Na to, aby trh fungoval musia byť splnené určité podmienky:

1. Dodržiavanie zmlúv

2. Ochrana súkromného vlastníctva

3. Voľný vstup na trhy

 

Úloha na doma za 2 body

Váš voľný čas je vzácny a vy ho chcete využívať efektívne. Načrtnite krivku produkčných možností pre váš voľný čas, ak si máte rozdeliť 4 hodiny medzi učenie a prácu. Ak sa chcete naučiť všetky 4 predmety, ktoré máte vedieť na zajtra, potrebujete na každý hodinu. Ak chcete pracovať, potrebujete na výrobu jedného produktu pol hodiny. Zostrojte tabuľku a graf.

 

Téma 3

Typy ekonomík a ich charakteristika

  1. Ekonomika založená na inštinktoch, zvykoch a tradíciách.
  2. Príkazová ekonomika /centrálne riadená ekonomika/. Je založená na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach štátu. (znaky: nepružnosť, neistota, gigantizmus, nedostatok motivácie, veľmi nízke ceny, dominantný dopyt, súčasné prebytky aj nedostatky tovarov, dlhodobé plány výroby, plytvanie zdrojmi, tieňová ekonomika, vznik štátnych monopolov, ...)
  3. Tranzitná ekonomika – ekonomika prechodu od príkazovej ku trhovej ekonomiky Jej hlavné úlohy: (Zabezpečenie neinflačného prostredia, Privatizácia, Liberalizácia cien – ekonomika dopytu, Vytvorenie konkurenčného prostredia a liberalizácia zahraničného obchodu, Daňová reforma)
  4. Trhová ekonomika, ktorá funguje prostredníctvom voľnej súťaže a slobodného podnikania. (znaky: konkurencia, cena určovaná dopytom a ponukou, sloboda vstupu na trh, ochrana súkromného vlastníctva, slobodné podnikanie, dominantný je dopyt, jasné pravidlá a zákony, obmedzenie úlohy štátu)
  5. Zmiešaná ekonomika, ide o systém s dominantným postavením trhu, ktorého fungovanie môže dopĺňať obmedzené štátne zásahy.

 

Úlohy štátu v zmiešanej ekonomike:

Protimonopolné opatrenia - v trhovej ekonomike dochádzalo k vzniku prirodzeného monopolu, ktorý narúšal konkurenciu a tým aj trhový mechanizmus,

Verejné statky - to, o čo trh nemá záujem - armáda, polícia, vzdelávanie, infraštruktúra, energetika, veda a výskum,

Externality - vedľajšie efekty fungovania trhu. Náklady za ne sa prenášajú na iných. Môžu byť negatívne - znečisťovanie ovzdušia alebo pozitívne.

 

Štát môže do ekonomiky zasahovať prostredníctvom: Zákonodarstva, Štátneho rozpočtu, Daní a prerozdeľovania, Verejných statkov, Centrálnej banky a iných.

Ústava SR v tretej hlave definuje Hospodárstvo SR:

(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

 

Úloha na doma za 3 body

V tabuľke ohodnoťte dané krajiny a zoraďte ich podľa HDP na obyvateľa na rok (nájdete na webe). Čo z uvedeného poradia podľa vás vyplýva? Aký je súvis medzi typom ekonomiky a  bohatstvom obyvateľov v danej krajine? Aký je súvis medzi typom ekonomiky a štátnym režimom?

 

Krajina

Typ ekonomiky

Štátny režim

HDP na obyvateľa

SR

 

 

 

Bielorusko

 

 

 

Kuba

 

 

 

Irán

 

 

 

Čína

 

 

 

USA

 

 

 

Veľká Británia

 

 

 

Rusko

 

 

 

 Opakovanie 1 (10 bodov)

Téma 4

Chovanie spotrebiteľa: užitočnosť a dopyt

Celkový a hraničný úžitok

Uspokojenie spotrebiteľa z celého množstva statku nazývame celkovým úžitkom. Prírastok uspokojenia z ďalšej, dodatočnej jednotky statku nazývame hraničným úžitkom. Hraničný úžitok s rastúcou spotrebou statku klesá. To nazývame zákon klesajúceho hraničného úžitku.

Spotrebiteľov prebytok

Spotrebiteľov prebytok je rozdiel medzi sumou, ktorú by spotrebiteľ bol ochotný zaplatiť a sumou, ktorú v skutočnosti zaplatí.

Dopyt

Dopyt ukazuje závislosť dopytovaného množstva statku na jeho cene. Dopyt ukazuje, ako sa mení kupované množstvo daného statku v závislosti na jeho meniacej sa cene. Graficky je možné znázorniť dopyt krivkou dopytu.

Zákon klesajúceho dopytu – dôchodkový a substitučný efekt

Dôchodkový efekt je, že spotrebiteľ pri zvýšenej cene nakupuje menej statku, pretože mu pôvodná čiastka nestačí na nákup pôvodného množstva.

Substitučný efekt je, že spotrebiteľ pri zvýšení ceny statku nakupuje daného statku menej, pretože ho substituuje (nahrádza) inými (lacnejšími) statkami.

Pôsobením týchto dvoch efektov je, že dopyt je klesajúcou funkciou: pri vyššej cene spotrebitelia nakúpia menšie množstvo a pri nižšej väčšie.

Dopyt v krátkom a dlhom období

Zvýšenie ceny motivuje spotrebiteľa ku zníženiu dopytu. Ale v krátkom období je toto zníženie menšie ako v dlhom. Je to preto, že spotrebiteľská substitúcia si vyžaduje určitý čas, ľudia sa prispôsobujú, ale trvá im to určité obdobie.

Elasticita dopytu

O dopyte hovoríme, že je elastický, ak zvýšenie ceny povedie ku poklesu spotrebiteľových výdavkov na daný statok. Pravidlom je, že dopyt je v dlhom období elastickejší, než v krátkom.

Zmena dopytu

Dopyt sa mení pod vplyvom:

  • Zmeny preferencií spotrebiteľa
  • Zmena dôchodku spotrebiteľa
  • Zmena ceny komplementu (statok, ktorý sa spotrebováva spolu s daným dopytovaným statkom)
  • Zmena ceny substitútu

Keď sa dopyt rastie, posúva sa dopytová krivka doprava. Ak dopyt klesá, posúva sa krivka doľava.

Úloha na doma za 2 body

Vyberte si ľubovoľný tovar a spravte tabuľku a krivku dopytu po ňom pri pôvodnej sume, vyššej a nižšej sume.

 

Téma 5

Chovanie výrobcu: náklady a ponuka

Utopené náklady

Keď sa človek rozhoduje medzi viacerými možnosťami, porovnáva ich náklady. Niektoré náklady by však nemal brať v úvahu, pretože ich musí znášať tak, či tak (napr. poistenie auta). Tieto sa nazývajú utopenými nákladmi.

Náklady príležitostí

Do nákladov treba započítavať aj obetované príležitosti. Nákladom je aj obetovaný výnos, alebo zisk, ktorý by sme mohli získať v inej príležitosti.

Ekonomické náklady a ekonomický zisk

Treba odlišovať explicitné a implicitné náklady. Explicitné platí výrobca za používanie cudzích výrobných faktorov. Implicitné náklady odrážajú obetované príležitosti výrobcových vlastných výrobných faktorov – to, čo by za ne dostal v druhej najlepšej príležitosti. Explicitné a implicitné náklady nazývame aj ekonomickými nákladmi.

Účtovný zisk – rozdiel medzi príjmom (cena predaných statkov x počet predaných statkov) a explicitnými nákladmi

Ekonomický zisk – rozdiel medzi príjmami a ekonomickými nákladmi

Zmena nákladov

Ku zmene nákladov prichádza z viacerých dôvodov. Môžu byť spôsobené technickými, organizačnými a inými zmenami, ale často sa menia aj preto, že sa mení hodnota obetovaných príležitostí.

Náklady môžu byť variabilné (spotreba materiálu, mzdy), tieto sa menia z rozsahom činnosti (výroba rastie - rastú, výroba klesá – klesajú) a fixné. To sú náklady, ktoré nezávisia na rozsahu činnosti a vznikajú, aj keď sa nevyrába (napr. nájomné, úroky, a pod.). Firma zastaví činnosť vtedy, ak jej príjem nepokrýva variabilné náklady.

Dôležitým ukazovateľom sú hraničné náklady – prírastok celkových nákladov vyvolaný zvýšením výroby o jednotku

Produkčná funkcia a nákladová funkcia firmy

Produkčná funkcia ukazuje závislosť produkcie na množstve výrobných faktorov. Už vieme, že niektoré výrobné faktory sú fixné a iné variabilné. S prírastkami variabilných faktorov sa prírastky produkcie najprv zvyšujú a potom klesajú – je to prejav tzv. klesajúcich výnosov z výrobných faktorov (zákon klesajúcich výnosov)

Nákladová funkcia ukazuje, ako sa zvyšujú celkové náklady v závislosti na raste produkcie. Celkové náklady sa skladajú z fixných (nájomné, prenájom strojov, ..) a variabilných nákladov (mzdy robotníkov a spotreba materiálu).

Optimálny objem produkcie (rovnováha firmy)

Cieľom výrobcu je maximalizovať zisk. To neznamená, že má automaticky vyrábať produktu čo najviac. Výrobca bude zvyšovať produkciu, pokiaľ sú hraničné náklady nižšie, než hraničný príjem. Hraničný príjem je prírastok celkového príjmu dosiahnutý z predaja dodatočnej jednotky produkcie.

Optimálny objem produkcie bude ten, pri ktorom sa hraničné náklady rovnajú hraničnému príjmu – v takom prípade výrobca maximalizuje svoj zisk. Túto situáciu nazývame rovnováhou firmy, pretože pri jej dosiahnutí nemá firma dôvod produkciu ani znižovať, ani zvyšovať.

Rovnováha firmy

Dlhodobá rovnováha firmy sa ustáli tam, kde sa jej hraničné náklady rovnajú jej hraničnému príjmu a súčasne firma dosahuje nulový ekonomický zisk. Táto situácia je rovnováhou firmy a súčasne aj rovnováhou trhu. To znamená, že na trhoch sa presadzuje tendencia k nulovému ekonomickému zisku, pretože úsilie firiem o minimalizáciu nákladov tlačí cenu dole a ekonomický zisk k nule.

Ponuka – množstvo tovaru, ktoré je výrobca ochotný pri určitej cene predať.

Zmena ponuky

Ponuka sa môže meniť v dôsledku zmeny nákladov, zmeny dopytu, alebo v dôsledku neočakávanej zmeny niektorých podmienok.

Trhová ponuka

Trhová ponuka je súčtom ponúk jednotlivých firiem.

Cenová elasticita ponuky – reakcia výrobcu na zmenu ceny, ktorá sa prejaví v ponúkanom množstve. Koeficient cenovej elasticity ponuky – pomer percentuálnej zmeny ponúkaného množstva k percentuálnej zmene ceny. Keď je jeho absolútna hodnota väčšia ako 1, je ponuka cenovo elastická, keď je menšia ako 1, nie je cenovo elastická.

Úloha na doma za 2 body

V Bratislave niekoľko rokov nepretržite rastú ceny bytov. Uveďte dôvody, prečo to tak je a podložte to článkom z novín, alebo z iného dôveryhodného zdroja. Ovplyvnil náš vstup do EÚ ceny bytov v Bratislave?

 

Téma 6

Trhový mechanizmus a tvorba ceny

Trhová rovnováha a jej dosahovanie

Na trhu je veľa nakupujúcich. Navzájom si konkurujú v snahe získať tovar a to ženie cenu tovaru hore. Maximálna cena, ktorú sú ochotní zaplatiť nakupujúci je daná ich hraničným úžitkom z danej veci.

To isté platí na strane ponuky. Je veľa predávajúcich, ktorí vzájomnou konkurenciou stláčajú cenu tovaru dole. Minimálna cena, ktorú sú predávajúci ochotní akceptovať je ohraničená ich hraničnými nákladmi.

Trh na ktorom existuje konkurencia medzi predávajúcimi a aj nakupujúcimi vedie samovoľne ku rovnováhe, bodu, v ktorom sa pretnú dopyt a ponuka. Je to bod, kedy nevzniká prebytok, ani nedostatok tovaru. Cena pri ktorej k tejto trhovej rovnováhe príde sa nazýva rovnovážnou cenou. Rovnovážna cena teda odráža hraničný úžitok spotrebiteľov aj hraničné náklady výrobcov. Na trhu môžu vzniknúť dva druhy nerovnováhy – nedostatok a prebytok.

Efektívnosť trhovej rovnováhy

Kritériom ekonomickej efektívnosti je porovnanie hraničného úžitku a hraničných nákladov. Existuje jediná efektívna produkcia a to je produkcia trhovej rovnováhy. Tu sa hraničný úžitok statku rovná jeho hraničným nákladom. Tým, že trhy smerujú k rovnováhe dopytu a ponuky, smerujú zároveň ku efektívnej produkcii.

Zmeny rovnováhy

Zmeny rovnováhy na trhu môžu nastať z dôvodu zmien zo strany ponuky, alebo dopytu.

Arbitráž a zákon jedinej ceny

Väčšina tovarov a služieb sa predáva na rôznych lokálnych a nie na jednom trhu. Ale aj na územne rozptýlenom trhu sa v dlhšom časovom období presadzuje zákon jedinej ceny – cena statku má tendenciu vyrovnávať sa na všetkých trhoch. Ak existujú nejaké rozdiely sú spôsobené prirodzenými prekážkami obchodu – doprava, clá, dane ... K eliminácii cenových rozdielov vedie prechod kupujúcich na lacnejšie a predávajúcich na drahšie trhy. Ak sú trhy vzdialené, nebudú to drobní kupujúci, ale obchodníci, ktorí budú eliminovať cenové rozdiely. Tomu sa hovorí arbitráž. Existujú ale aj statky, ktorých ceny sú rozdielne a nemenia sa (vysoké náklady na arbitráže, cestovanie, neprenosnosť). Tieto sa nazývajú aj neobchodovateľné statky a jedná sa väčšinou o služby (MHD, kaderníctvo, opravy, lekárstvo, benzín, ..). 

Zásahy štátu do cien – cenové regulácie

Cenový strop (maximálna cena)

Cenový strop znamená, že štát si vynucuje maximálnu cenu za ktorú smie predávajúci predávať.

Spotrebná daň

Je to daň vyberaná z naturálnej jednotky tovaru, napríklad z litru benzínu, alkoholu, či z krabičky cigariet.

Subvencie (subvencovanie)

Je to priplácanie určitej sumy výrobcom ku cene statku.

Minimálna cena a vývozné subvencie

Vláda môže stanoviť minimálnu cenu, pod ktorú firmy nesmú poľnohospodárske produkty od ich výrobcov kupovať. Toto opatrenie však musí byť sprevádzané subvenciami.

Štátne intervenčné nákupy

Štát sa nimi snaží zaistiť výrobcom vyššiu cenu, než akú by vytvoril trh.

Produkčné kvóty

Je to štátom stanovené maximálne množstvo komodity, ktoré môžu výrobcovia za rok vyprodukovať.

Úloha na doma za dva body

Vysvetlite, prečo je benzín v lete drahší, než v zime a znázornite posun na krivke. Čo by sa stalo s ponukou a dopytom po benzíne, ak by sa znížila spotrebná daň na benzín? Naznačte na krivke ponuky a dopytu.

 

Téma 7

Nedokonalosti trhov, monopol, konkurencia

Dokonalé a nedokonalé trhy

Na dokonalom trhu je dopyt dokonale elastický, čo znamená, že výrobca nemôže zmenami produkcie meniť cenu. Takýto trh nazývame aj dokonale konkurenčným a najviac sa mu blížia plodinové burzy (pšenica).

Na nedokonalom trhu môže výrobca meniť cenu a nikdy nezníži svoj predaj úplne na nulu, ani nezíska pre seba celý trh. Je to preto, že dopyt nie je dokonale elastický. Takýto trh nazývame nedokonale konkurenčným.

Aké podmienky musia byť splnené, aby bol trh dokonalý? (resp. aké sú príčiny nedokonalostí trhov?)

  1. dokonalá informovanosť kupujúcich a predávajúcich – táto podmienka býva splnená na územne centralizovaných trhoch ako sú napríklad burzy. Naopak, je ju ťažké dosiahnuť na územne rozptýlených trhoch.
  2. nulové náklady na zmenu dodávateľa – bývajú splnené na burzách a finančných trhoch. V realite bežného každodenného nakupovania je to nesplniteľná podmienka.
  3. homogenita produktu – platila by, ak by produkty boli úplne rovnaké a jediné, prečo by sa kupujúci rozhodovali, by bola cena. Takmer všetky výrobky spotrebného priemyslu a služby sú heterogénnym produktom.
  4. veľký počet predávajúcich – na každého predávajúceho musí pripadať len veľmi malá časť trhu.

Ak sú tieto podmienky splnené, je trh dokonalý.

Informácie a podnikatelia

Vzácnosť informácii vytvára príležitosti pre podnikanie. Nedokonalá informovanosť je príčinou toho, že existujú medzery na trhoch a tieto medzery sú príčinou toho, že podnikatelia dosahujú ekonomický zisk. Podnikateľ je človek, ktorý objaví medzeru na trhu a zaplní ju.

Podnikatelia a inovácie

Inovácia je uvedenie nového výrobku, služby, alebo výrobného postupu na trh. Na trhoch, kde existuje tendencia k nulovému zisku, je objav niečoho nového prísľubom ku veľkým ziskom. Toto je možné len na nedokonalých trhoch, pretože na dokonalom trhu sú všetci dokonale informovaní a nie sú tam žiadne medzery, ktoré by bolo možné zaplniť a zarobiť na tom. Nedokonalé trhy sú živnou pôdou pre podnikanie, zlepšovanie a inovácie.

Otvorené trhy a regulácia vstupu na trh

Konkurencia je proces v ktorom sa presadzujú najlepšie firmy. Závisí na otvorenosti trhu. Ak je trh otvorený novým firmám je trhom konkurenčným, aj keby na ňom práve pôsobila len jedna firma.

Intenzita konkurencie nezávisí len na počte a sile existujúcich konkurentov, ale aj potenciálnych – tých, ktorí na trhu ešte nie sú, ale mohli by naň ľahko vstúpiť.

Hlavným obmedzením konkurencie je obmedzenie prístupu na trh – rôzne licencie, a povolenia. Štát by však nemal brániť vstupu nových firiem na trh, pretože len otvorený trh zabezpečí, že efektívnejšie a kvalitnejšie firmy vytlačia tie horšie a neefektívne.

Typy nedokonalých trhov

  1. Monopolistická konkurencia – je najbežnejším príkladom nedokonalého trhu. Je daná hlavne tým, že sa výrobcovia snažia odlíšiť od konkurencie – tým vytvárajú heterogénne produkty (zubná pasta). Heterogenita zvyšuje užitočnosť statku, ale zároveň sa tým trh stáva nedokonalým. Takýto trh v sebe spája prvky monopolu aj konkurencie. Presadzuje sa na ňom tendencia k nulovému ekonomickému zisku.
  2. Oligopol – je to trh, na ktorom pôsobí len málo firiem. Vzniká, ak je optimálna veľkosť firmy veľká a zároveň trhový dopyt relatívne malý (letisko, železnice). Na rozdiel od monopolistickej konkurencie sa na ňom nemusí presadzovať tendencia k nulovému ekonomickému zisku.
  3. Monopol - je taká trhová situácia, kedy na trh daného tovaru dodáva len jedna firma, ktorá tým pádom, nie je vystavená žiadnej konkurencii.

Monopol a substitúcia

Monopol sa nevzťahuje k výrobe, ale len k trhu. Je jedno, či existuje jeden slovenský výrobca daného produktu, dôležité je, či majú na trh voľný prístup aj iní (zahraniční) výrobcovia. Iba ak nemajú, a na trhu je len jedna firma, tak sa jedná o monopol. Navyše sa musí jednať o tovar, ktorý nemá blízke substitúty, ktoré by mu predstavovali dostatočnú konkurenciu.

 

Monopol a regulácia ceny

Monopol vyvoláva neefektívnosť – poskytuje menšie, než optimálne množstvo tovarov, či služieb. Nepoškodzuje spotrebiteľov len vysokou cenou, ale aj tým, že bez tlaku konkurencie nedbá na kvalitu a zlepšovanie svojich výrobkov a služieb. Lepšie však, než štátom regulovaný monopol a určovaná cena, je otvorenie trhu. Ďalšou z nevýhod monopolu je zlyhanie motivácie – monopol bez tlaku konkurencie nemá motiváciu ku lepším službám zákazníkom, vyššej efektívnosti a podobne.

 

Štátom vytvorené monopoly

Ak je vstup na trh viazaný na povolenie od štátu, a štát dá povolenie len jednej firme, získa táto firma administratívny monopol. Dôvodom pre vznik štátnych monopolov je „obchod“ – štát potrebuje od firmy zabezpečiť nejaké služby, ktoré sú vo verejnom záujme a za to jej dá monopol. Najčastejším príkladom štátnych monopolov dnes je energetika.

 

Prirodzený monopol

Prirodzený monopol vzniká z dôvodu prirodzených bariér vstupu na trh. Prirodzené bariéry znamenajú, že firme vstup na trh nikto nezakazuje, ale bránia jej v tom vysoké náklady, ktoré by musela vynaložiť na vybudovanie prenosovej siete, bez ktorej nie je možné tovar dodávať. Táto situácia nastáva, ak sú dodávky tovarov, či služieb viazané na určitú prenosovú sieť, ako napríklad potrubia, káblové vedenie, či koľajnice. Niektoré prirodzené monopoly sa vzťahujú len ku rozvodu, nie ku výrobe (Slovak Telecom).
Ochrana hospodárskej súťaže

Ochrana hospodárskej súťaže je štátna politika, ktorá hlavne bráni kartelovým dohodám a odhaľuje a trestá zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Obavy z dominantného postavenia vedú k tomu, že vlády kontrolujú fúzie, čiže spojenia firiem, aby tieto nemohli získať veľký podiel na trhu. Táto politika však môže viesť ku obmedzeniu konkurencie, pretože fúzie sú často len reakciou na ekonomickú globalizáciu. Sú cestou ku hľadaniu optimálnej veľkosti firmy. U nás na ochranu hospodárskej súťaže dohliada Protimonopolný úrad.  

Antidumpingová politika

Ako jeden zo spôsobov nekalej konkurencie sa niekedy uvádza tzv. dumping. Dumping znamená, že výrobca predáva za nižšiu cenu, než aké sú jeho výrobné náklady. Je robený z cieľom zničiť konkurenciu a získať na trhu dominantné postavenie. Môže to však vydržať len firma, ktorá má na to dostatočne veľký kapitál. Sama stratu vydrží a spolieha sa na to, že ostatné firmy podľahnú a odídu z trhu.

Test  2 (15  bodov)

 

Téma 8

Ekonomické funkcie štátu v trhovej ekonomike

Pravidlá pre fungovanie trhu sú absolútne nevyhnutné kvôli tomu, že každý človek má iné ciele, hodnoty a potreby.

Pravidlá fungovania trhu:

- dobrovoľnosť výmeny

- vlastnícke práva

Úloha štátu v ekonomike – existuje na ňu viacero názorov. Základné prístupy k úlohe štátu sú:

- minimálny štát (laisez faire) – štát má zabezpečovať len právo a poriadok zamerané na ochranu vlastníckych práv (obrana, súdnictvo, bezpečnosť),

- sociálny štát – štát má zabezpečovať i niektoré ekonomické statky a regulovať trh (obmedzovať obchod, zavádzať regulácie, poskytovať niektoré statky – školstvo, kultúru, zdravotníctvo).

Voľné zdroje

Voľný zdroj je taký zdroj, ktorý sa využíva bezplatne (bezplatné parkovanie, voda z rybníka, ..).Voľné zdroje sa využívajú v oveľa väčšej miere, než tie, za ktoré treba platiť. Vzniká problém ich nadmerného využívania, ktorý môže viesť ku ich vyčerpaniu, niekedy až ku ich devastácii a zničeniu.

Voľné statky

 Statky za ktoré spotrebitelia neplatia nazývame voľnými statkami. Náklady na ne môžu byť hradené obcou, štátom, alebo z iných verejných rozpočtov. Takýmto voľným statkom je napríklad vzdelanie na verejných školách, kde študenti neplatia školné.

Verejné statky

Verejné statky sú tiež bezplatne využívané, ale preto, že spoplatnené byť nemôžu a musia byť poskytované bezplatne (pouličné osvetlenie, armáda, ..). Hlavným znakom verejného statku je, nie je možné tých, čo za jeho služby (výhody) nezaplatia, vylúčiť z ich spotreby. Táto kľúčová vlastnosť, ktorá odlišuje verejný statok od súkromného, sa nazýva “nevylúčiteľnosť zo spotreby”. Kvôli tejto nevylúčiteľnosti zo spotreby musia byť verejné statky financované prostredníctvom daní. Trh v tomto prípade zlyháva a musí byť nahradený štátom.

Voľba medzi verejnými statkami a súkromnými statkami

Všetky verejné statky idú na úkor súkromných. Pri rozhodovaní medzi nimi platí vo fungujúcej ekonomike krivka produkčných možností – viac verejných statkov možno získať, len ak obmedzíme súkromné statky a naopak. Ekonómia nevie dať odpoveď na otázku, aký je optimálny pomer medzi verejnými a súkromnými statkami. O kombinácii verejných a súkromných statkov rozhodujeme verejnou voľbou – tým, že volíme medzi programami politických strán.

Externality

Externality vznikajú, ak niekto nenesie plne náklady, alebo výnosy svojej činnosti.

Negatívne externality - človek nenesie plne všetky náklady svojej činnosti a časť svojich nákladov prenáša na iných. Môže sa jednať o emisie, zápach, hluk, dym..

Pozitívne externality - človek si nemôže plne prisvojiť všetky výnosy zo svojej činnosti, alebo zo svojho majetku a keď si časť výnosov prisvojujú iní. Môže ísť o vedecký výskum, duševné vlastníctvo, lesy, očkovania ...

Hospodárska politika štátu 

Je súhrn opatrení štátu v určitom období; súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Jej úlohou je vybudovanie funkčného a stabilného trhového systému

Subjekty hospodárskej politiky

1. vláda,

2. štátne inštitúcie,

3. ministerstvá a iné vládne úrady,

4. medzinárodné organizácie

Ciele hospodárskej politiky

zamestnanosť, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdeľovanie dôchodkov

Nástroje hospodárskej politiky

1. nástroje monetárnej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky regulovaním množstva peňazí v obehu a peňažného úveru.

2. nástroje fiškálnej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez príjmy a výdavky štátu (realizácia cez štátny rozpočet).

3. nástroje dôchodkovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez vývoj dôchodkov a cenovú politiku.

4. nástroje vonkajšej obchodnej a menovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez medzinárodný obchod a platby a pohyb kapitálu.

 

Téma 9

Peniaze a ich úloha v ekonomike

Prečo vznikli peniaze

Pred „vynálezom peňazí, ako všeobecne prijímaného prostriedku výmeny existovala tzv. naturálna výmena: výmena tovaru za tovar.

Naturálna výmena vyvoláva príliš veľké transakčné náklady – náklady na hľadanie, dohováranie sa a uzatváranie obchodov. Je nepravdepodobné, že sa zídu dvaja ľudia s obojstrannou zhodou potrieb. Nevýhodnosť naturálnej zmeny vedie k tomu, že sa ľudia nechcú špecializovať. Radšej si všetko robia sami a tak je naturálna výmena brzdou špecializácie a deľby práce. Náklady na výmenu boli znížené objavením a začiatkom používania peňazí. Naturálna výmena bola nahradená peňažnou výmenou.

Peniaze prostriedok výmeny

Najväčšou výhodou peňažnej výmeny je, že nevyžaduje obojstrannú zhodu potrieb. Peniaze sú tým, čo ľudia chcú prijímať. Nie preto, že by to sami chceli spotrebovať, ale preto, že vedia, že aj ostatní ľudia ich od nich kedykoľvek príjmu. Podstata peňazí tkvie v tom, že ich každý prijíma, pretože vie, že ich každý prijíma.

Banky s čiastočnými rezervami a tvorba peňazí

Za tvorbu peňazí je zodpovedná banková sústava, ktorú tvorí centrálna banka a komerčné banky. Centrálna (ceduľová) banka – stará sa najmä o to, aby bol v štáte dostatok peňazí. U nás je takouto bankou Národná banka Slovenska. Jej funkcie:

 vydávanie slovenských bankoviek a mincí,

 uskutočňovanie finančných operácii štátu,

 poskytovanie úverov komerčným bankám,

 ovplyvňovanie činnosti bánk prostredníctvom nástrojov na to určených

Komerčné banky sú súkromné inštitúcie, ktoré fungujú ako finančný sprostredkovatelia – prijímajú vklady od tých, kto sporia a poskytujú pôžičky tým, kto chcú investovať.

Kľúčovou udalosťou pre vývoj bankovníctva bol vznik bánk s čiastočnými rezervami. Banky pochopili, že je zbytočné držať 100 % vkladov, pretože ich majitelia si ich nikdy nevyberajú všetky naraz. Uvedomili si, že rezervy im nič nevynášajú. A tak začali udržiavať len čiastočné rezervy a zvyšok požičiavať na úrok. Týmto požičiavaním banka vytvorila nové peniaze. Ľudia si v nej uložili zlato v hodnote 100 korún a ona im vydala bankovky v tejto hodnote. Nechala si však len 10% rezerv a zvyšok požičala. ďalším ľuďom teda požičala bankovky v hodnote 90 korún. Dohromady sa teda v obehu ocitlo 190 korún.

Dnes zvyšuje množstvo peňazí v obehu centrálna banka. Po jej peňažnej injekcii sa začína proces multiplikačnej tvorby vkladov, ktorého výška závisí od miery bankových rezerv bánk a veľkosti peňažnej injekcie. Peňažný multiplikátor je tým vyšší, čím nižšia je miera bankových rezerv.

Podobne ako multiplikačná tvorba vkladov prebieha, ale opačným smerom, multiplikačná deštrukcia vkladov.

Peňažné zostatky – likvidné aktívum

V naturálnej výmene je predaj a kúpa jedným a tým istým aktom. V peňažnej výmene sa tieto rozpadajú na dva samostatné akty, ktoré nie sú časovo zhodné. Preto majú ľudia vždy nejaké peniaze u seba – tejto hotovosti hovoríme peňažné zostatky. Peňažné zostatky sú jedným z aktív. Pod aktívami môžeme rozumieť peniaze, akcie, dlhopisy, domy, majetok , ...

Tieto aktíva sa líšia v miere likvidity. Likvidita je miera obtiažnosti výmeny aktív za prostriedok výmeny. Pretože je likvidita cenená, mávajú likvidné aktíva nižšiu mieru výnosu, než aktíva menej likvidné. Miera výnosu aktív záleží na miere ich likvidity. Čím je aktívum likvidnejšie, tým je jeho miera výnosu nižšia. 

Transakčné a opatrnostné zostatky

Ľudia držia peňažné zostatky, pretože je to likvidné aktívum. Prvým dôvodom držby peňažných zostatkov je transakčný motív – vyplýva z toho, že človek obyčajne dostáva svoj dôchodok nárazovo, zatiaľ čo jeho výdavky sú skôr priebežné. Preto musia držať určité peňažné náklady, ktorým hovoríme transakčné zostatky. Druhým dôvodom držby peňazí je opatrnostný motív, ktorý je daný existenciou nepredvídateľných výdavkov. Týmto peňažným zostatkom hovoríme opatrnostné zostatky.

Peňažné zostatky a dôchodok

Peňažné zostatky sa zvyšujú s rastom dôchodku. To preto, že s rastom dôchodku rastú aj výdaje a ľudia potrebujú vyšší stav peňažných zostatkov na hladké zabezpečenie svojich výdavkov.

Trh zapožičateľných fondov (zapožičaného kapitálu): trh, na ktorom domácnosti a firmy, ktoré majú úspory, požičiavajú domácnostiam a firmám, ktoré majú investičné príležitosti, ale peniaze im chýbajú. Na trhu peňazí sa stretáva dopyt po peňažných zostatkoch s peňažnou zásobou.

Úspory: predstavujú budúcu spotrebu. Ak človek rozdeľuje svoj príjem na spotrebu a úspory, rozdeľuje ho v skutočnosti na súčasnú a budúcu spotrebu. Toto rozhodovanie je ovplyvnené úrokom.

Úrok: odmena za čakanie na spotrebu (pre toho, kto ponúka úspory)

Úroková miera: vzťah medzi úrokom a usporenou čiastkou, vyjadrený v percentách. Čím je vyššia úroková miera, tým viac sú ochotní ľudia sporiť.

r = R / S x 100

r = úroková miera, R = úrok, S = istina (usporená a zapožičaná čiastka)

Príklad: Pri pôžičke 5000 korún (S) s úrokom 250 korún (R) je úroková miera (r) 5 %.

Investície: vloženie peňazí do niečoho, čo prináša výnos, investovať znamená zaobstarávať si aktíva.

Peňažné zostatky a úroková miera

Pri vyššej úrokovej miere chcú domácnosti a firmy držať menej peňažných zostatkov a dávajú prednosť menej likvidným aktívam (dlhopisom, akciám, a pod. )

Rovnováha trhu peňazí

Nerovnováha na trhu peňazí znamená, že ľudia a firmy držia viac, alebo naopak menej peňažných zostatkov, než koľko by chceli. Rovnováha je úroveň, kedy sú domácnosti a firmy spokojné s peňažnými zostatkami, ktoré držia.

Úloha na doma za dva body:

Vypočítajte, o koľko peňazí sa zvýši množstvo peňazí v obehu, ak NBS dá do obehu 1 000 000 Sk a o koľko sa zvýšia rezervy bánk.

 

Téma 10

Ekonomické funkcie štátu v trhovej ekonomike 1. – monetárna politika a inflácia

Monetárna politika 

  • menová politika centrálnej banky
  • reguluje množstvo peňazí v obehu, aby vznikli podmienky na rozšírenie alebo obmedzenie úveru

Peňažná zásoba a jej zmeny

Zmeny peňažnej zásoby má vo svojich rukách CB. Má v zásade tri nástroje, ktorými ju môže meniť. Sú to:

  • Operácie na voľnom trhu
  • Diskontné pôžičky
  • Povinnú mieru bankových rezerv

Operácie na voľnom trhu sú nákupy, alebo predaje vládnych dlhopisov centrálnou bankou.

Diskontné pôžičky sú pôžičky, ktoré CB poskytuje komerčným bankám, nemôže ich ale donútiť vziať si ich. Preto používa diskontnú sadzbu, čo je úroková miera, ktorú z pôžičiek požaduje.

Povinná miera bankových rezerv je minimálna hranica, pod ktorú nesmú klesnúť rezervy komerčných bank.

Centrálna banka robí dva druhy monetárnej politiky:

  • Expanzívnu - zvyšuje peňažnú zásobu, následne klesá úroková miera. Tým sa dosiahne nižšia nezamestnanosť, zvýšenie inflácie a zlepšenie obchodnej bilancie
  • Reštriktívnu - znižuje peňažnú zásobu a následne rastie úroková miera. Tým sa dosiahne vyššia nezamestnanosť, nižšia inflácia, zhoršenie platobnej bilancie.

Expanzívna monetárna politika vykonáva: 

  1. nákup štátnych obligácii na voľnom trhu
  2. znižovanie miery povinných minimálnych rezerv
  3. znižovanie diskontnej sadzby

Reštriktívna monetárna politika vykonáva:

  1. predaj štátnych obligácii na voľnom trhu
  2. zvyšovanie miery povinných minimálnych rezerv
  3. zvyšovanie diskontnej sadzby

Z dlhodobého hľadiska však monetárna politika centrálnej banky dokáže ovplyvniť len infláciu. Dopady na nezamestnanosť a obchodnú bilanciu sú len krátkodobé

Inflácia

Inflácia je rast cien, alebo zmenšovanie kúpnej sily peňazí (nie kúpnej sily ľudí!!!). Inflácia zmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Ale nezmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za náš dôchodok. Inflácia totiž zvyšuje všetky ceny – aj naše mzdy.

Opakom inflácie je deflácia – znižovanie cien, s ktorým sa stretávame veľmi zriedka (napr. v čase hlbokých kríz). Pokiaľ prebieha inflácia, ale jej miera sa znižuje hovoríme o dezinflácii.

Meranie inflácie

Pri meraní inflácie používame cenové indexy – najčastejšie deflátor HDP, index spotrebiteľských cien - ISC (alebo CPI – Consumer Price Index), a Index cien výrobcov ICV (alebo PPI – Producer Price Index).

Deflátor HDP – zisťujeme ho tak, že HDP určitého roka oceníme najprv v cenách tohoto roka a potom v cenách predchádzajúceho roka. Keď potom HDP v cenách aktuálneho roka vydelíme HDP v cenách minulého roka, dostaneme deflátor

Index spotrebiteľských cien - ISC (alebo CPI – Consumer Price Index), vypočítame ako aritmetický priemer z tzv. spotrebného koša statkov a služieb – z cien potravín, šatstva, bývania, zdravotnej starostlivosti,

Index cien výrobcov - ICV (alebo PPI – Producer Price Index) – vypovedá o tom, ako pôsobí domáca inflácia na konkurencieschopnosť našich výrobcov v porovnaní so zahraničnými výrobcami.

V čom spočíva “zlo” inflácie?

  1. Prerozdeľovanie bohatstva (dlžník a veriteľ, hypotéky, mzdy) v prospech tých, ktorí platia oproti tým, ktorým je platené. To platí ale len vtedy, ak sa uzatvárajú dlhodobé zmluvy, počas trvania ktorých sa inflácia neočakávane mení.
  2. Neistota a hazard – inflácia vyvoláva tendenciu k uzatváraniu krátkodobých zmlúv a zarátavaniu očakávanej miery inflácie do nich
  3. Inflačný šum - skreslenie informačnej úlohy ceny v ekonomike – zhoršovanie orientácii ľudí na trhu

Druhy inflácie z hľadiska príčin, ktoré ju vyvolávajú:

  1. dopytová inflácia (ťahaná dopytom) – impulzom je zvýšenie niektorej zložky agregátnych výdavkov. Ak firmy dostanú nové investičné príležitosti, ale centrálna banka nezvýši množstvo peňazí v obehu, narazia na nedostatok zapožičateľných fondov a ich investičnú aktivitu to utlmí. Ak centrálna banka nedovolí rast peňažnej zásoby, tak ani rast investícii, ani štátnych výdajov, a nemôže vyvolať infláciu. Ak však centrálna banka zvýši peňažnú zásobu v snahe neudusiť investičnú aktivitu a možnosť začínajúceho hospodárskeho rastu, môže zároveň naštartovať, resp. zvýšiť infláciu.
  2. nákladová inflácia (tlačená ponukou) – jej impulzom je zvýšenie nákladov (mzdových, alebo cenových). Často vzniká cenový šok (náhle zvýšenie cien ropy na svetových trhoch), alebo mzdová nákaza (tlak odborov na zvyšovanie platov aj v odvetviach, kde nerastie produktivita práce).

Tieto dva druhy inflácie sa líšia v inflačnom impulze, ktorý ich vyvolal. Infačný impulz však nie je schopný sám spôsobiť infláciu. “Kľúč k inflácii” drží v rukách centrálna banka vo forme rastu peňažnej zásoby a prispôsobovaniu sa (akomodáciou) inflačným impulzom. Ideálne by bolo, ak by peňažná zásoba rástla rovnakým tempom ako rastie HDP. Problémom ale je, že centrálna banka to dopredu nemôže naisto vedieť – môže len predvídať tempo rastu. 

Inflačná špirála 

Jedná sa o vzájomné naháňanie sa miezd (odbory, zamestnanci) a cien. Keď sa inflačná špirála rozbehne, je takmer nemožné ju zastaviť.

Inflačné očakávania a zotrvačná inflácia

Problémom pri inflácii sú aj inflačné očakávania, ktoré držia infláciu na určitej úrovni a spôsobujú jej zotrvačnosť. Ľudia a firmy očakávajú infláciu a preto zvyšujú svoje ceny. A pretože zvyšujú svoje ceny, nimi očakávaná inflácia sa stáva skutočnosťou. Inflačné očakávania napĺňajú sami seba.

Inflačné očakávania sa prenášajú aj do dlhodobých cenových a mzdových zmlúv – čím sa inflácia zabudováva do cenového systému. Vďaka inflačným očakávaniam sa inflácia zakoreňuje v ekonomike. Získava tým novú vlastnosť – zotrvačnosť.

Úloha na doma za 2 body

Na stránke NBS (www.nbs.sk) v sekcii menu / vybrané makroekonomické ukazovatele / základné makroekonomické ukazovatele, nájdite hodnoty miery inflácie v rokoch 1999 až 2007 a vložte ich do tabuľky ( v starších rokoch môže byť uvedené v kolonke Spotrebiteľské ceny). V ktorom roku sme mali najvyššiu a najnižšiu infláciu? Aký je vývoj inflácie v SR? Aké kritérium (Maastrichtské kritériá) týkajúce sa inflácie musíme splniť pre prijatie Eura?

 

Téma 11

Fiškálna politika a daňový systém

Fiškálna politika predstavuje činnosť štátu spojená s verejným rozpočtom od vládnej až po miestnu úroveň, ktorá je zameraná na bezprostrednú stabilizáciu a reguláciu ekonomiky. Jej cieľom je ovplyvňovať kúpyschopný dopyt. Prostredníctvom fiškálnej politiky sa vláda snaží ovplyvňovať celkovú úroveň zamestnanosti, produkcie, cien a príjmov obyvateľov.

Jej hlavným nástrojom je štátny rozpočet. Štátny rozpočet, podľa ktorého hospodári centrálna vláda, je jednou zo súčastí verejného rozpočtu (okrem neho sem patria napríklad i rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, štátnych fondov, miest a obcí, vyšších územných celkov, a podobne).

Rozpočet môže byť vyrovnaný, deficitný alebo prebytkový. Ak je rozpočet deficitný, znamená to, že príjmy vlády sú nižšie než jej výdavky.

Štát využíva rozpočet na financovanie verejných statkov a na prerozdeľovanie (redistribúciu). Fiskálna politika je dôležitým a silným nástrojom v rukách vlády, ale iba vtedy, ak ju vláda využíva v správnom čase, správnej miere, správnym spôsobom a bez silných politických vplyvov. Aj v takom prípade však treba fiskálnu politiku využívať veľmi obozretne.

Jej hlavnými problémami sú:

a) dôsledky fiškálnej politiky nedokážu ekonómovia presne predvídať,

b) reakcie vlády sú oneskorené;

c) fiškálna politika je veľmi silno ovplyvnená politickým rozhodovaním; politici uprednostňujú krátkodobé ciele, ich rozhodnutia sú často nezodpovedné

d) prílišný rast vládnych výdavkov vytláča súkromné investície, vytvára závislosť občanov na štáte a vyžaduje si vysoké dane,

e) účinky fiskálnej politiky vlády môžu byť výrazne oslabené, alebo aj prevýšené, menovou politikou centrálnej banky a zahraničnými udalosťami.

Rozoznávame dva druhy fiškálnej politiky: expanzívnu a reštriktívnu

Zníženie daní a rast vládnych výdavkov zvyšujú z krátkodobého hľadiska agregátny dopyt a nominálny produkt. Nazývame ich preto expanzívnou fiskálnou politikou. Jej cieľom je zvyšovanie hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti.

Naopak, zvýšenie daní a znižovanie vládnych výdavkov znižujú agregátny dopyt a nominálny produkt. Nazývame ich reštriktívnou fiskálnou politikou. Jej cieľom je spravidla boj proti inflácii.

Najväčším zdrojom štátneho rozpočtu sú dane. Rozoznávame dane:

1. Priame dane (daň z príjmu, daň zo zisku, ..)

2. Nepriame dane (spotrebná daň, DPH)

Po daňovej reforme z roku 2004 je u nás jednotná sadzba dane 19 % (netýka sa spotrebnej dane).

Zdaňovanie dôchodkov môže byť:

  1. proporcionálne - podiel daní na tvorbe dôchodku je konštantný - daň sa vyberá rovnakým dielom bez ohľadu na výšku dôchodku,
  2. progresívne - s rastom dôchodku rastie ak podiel dane - z vyššieho príjmu je vyššia daň,
  3. degresívne - daňové zaťaženie sa s rastúcimi dôchodkami znižuje - z vyššieho príjmu je daň nižšia.

Úloha na doma za 2 body:

Vyhľadajte informácie o daňovej reforme, ktorá u nás prebehla v roku 2004 za ministra financií Ivana Mikloša a vypíšte jej hlavné body a ciele.

 

Téma 12

Menový trh, menový kurz a platobná bilancia

Menový kurz a menový trh

Menový kurz je cena meny vyjadrená v zahraničných menách. Meny rôznych zemí sa vymieňajú na menovom trhu. Pomery medzi menami – menový kurz – sú určené vzájomným vzťahom medzi menami, dopytom a ponukou jednotlivých mien na menovom trhu.

Valuty – sú zahraničné bankovky, ktoré dostanete od banky, ak si idete vymeniť peniaze.

Devízy – sú bankové vklady, zahraničná mena v elektronickej forme.

Valutový trh je len tenkým okrajom menového trhu. Na menovom trhu sa nepredávajú “papierové peniaze” a hotovosť, ale bankové vklady.

Tvorba kurzu

Vývozcovia slovenského tovaru a služieb vytvárajú ponuku zahraničnej meny a dopyt po slovenských korunách. Dovozcovia zahraničného tovaru a služieb naopak vytvárajú ponuku korún a dopyt po zahraničných menách.

Čím viac krajina dováža tovarov zo zahraničia, tým viac potrebuje zahraničnej meny, aby za tieto tovary mala v zahraničí čím zaplatiť. Nakupuje teda zahraničnú menu čím po nej vytvára dopyt a predáva domácu menu, čím vytvára jej ponuku na menovom trhu. Nákupom zahraničnej meny vzniká dopyt po nej a tým pádom sa táto mena voči domácej zhodnocuje (apreciuje), jej hodnota oproti domácej mene stúpa. Predajom domácej meny sa zvyšuje jej ponuka, čím jej kurz klesá (depreciuje – znehodnocuje sa).

V súčasnosti hovoríme o globálnom menovom trhu, pretože s menami sa obchoduje celosvetovo a menový trh sa najviac blíži dokonalému trhu. Kurzy mien sú na všetkých menových trhoch rovnaké vďaka arbitrážam.

Intervencie štátu do menového kurzu

Mnoho zemí má voľne pohyblivý menový kurz, teda hodnotu domácej meny určuje trh – ponuka a dopyt. Sú ale aj krajiny, kde centrálna banka zasahuje (intervenuje) do kurzu, v snahe stabilizovať ho. Nestabilný kurz totiž vyvoláva nedôveru investorov v domácu menu a tým pádom odliv zahraničného kapitálu.

Režimy stabilného kurzu

V niektorých krajinách CB stabilizuje kurz podľa predom stanoveného režimu. Režim stabilného menového kuzu máva často podobu kurzového fluktuačného pásma. Fluktuačné pásmo je percentuálne určená hodnota, v rámci ktorej môže mena voľne „plávať“ oproti inej, napríklad euru. Ak domáca mena túto hranicu prekročí (smerom dole, alebo hore) zasiahne centrálna banka, ktorá nákupom, alebo predajom menu stabilizuje. Na tento účel využíva centrálna banka devízové rezervy, ktoré môže v prípade potreby predať, alebo naopak nakúpiť, aby stabilizovala domácu menu.

Platobná bilancia

Platobná bilancia zachytáva platobné transakcie našej ekonomiky so zahraničím v danom roku. Porovnáva platby zo zahraničia a platby do zahraničia.

Platobnú bilanciu tvoria tri časti: bežný účet, finančný účet a zmena devízových rezerv. Bežný účet platobnej bilancie tvoria platby za vývoz a dovoz tovarov a služieb, dôchodky (mzdy, zisky, úroky) platené do a zo zahraničia a jednostranné prevody (dary, dedičstvá).

Finančný účet tvorí dovoz (nákup domácich aktív zahraničnými osobami) a vývoz (domáce osoby nakupujú zahraničné aktíva) kapitálu.

Platobná bilancia je vždý účtovne vyrovnaná. Schodok bežného účtu je pokrytý prebytkom finančného účtu a (alebo) čerpaním devízových rezerv. Naopak prebytok bežného účtu ide na pokrytie schodku finančného účtu a (alebo) na zvýšenie devízových rezerv.

Ak je menový kurz voľne pohyblivý, schodok bežného účtu sa prispôsobuje prebytkom na finančnom účte, alebo naopak a platobná bilancia dosiahne rovnováhy. Bežný a finančný účet sú ako spojené nádoby spojené menovým kurzom.

Bilancia tovarov a služieb

Bilancia tovarov a služieb závisí na menovom kurze. Depreciácia domácej meny túto bilanciu zlepšuje a apreciácia ju zhoršuje. Zmena menového kurzu má však na bilanciu tovarov a služieb iný vplyv v krátkom a v dlhom období. To preto, že dopyt je v krátkom období menej elastický, než v dlhom období.

Bilancia tovarov a služieb závisí okrem toho aj na cenovej hladine doma a v zahraničí a na HDP krajiny.

Zahraničný dlh

Zahraničný dlh je zadĺženosť krajiny (presnejšie domácich osôb) voči zahraničiu (presnejšie voči zahraničným osobám). Krajina si požičiava málokedy, oveľa častejšie si požičiavajú súkromné firmy. Značná časť zahraničného kapitálu (zahraničných investícii) má podobu zahraničných pôžičiek. Zahraničné investície slúžia na preklenutie rozdielu medzi nízkymi domácimi úsporami a vysokými investíciami.

Úloha na doma za 2 body:

Cenová hladina u nás vzrastie pod vplyvom inflácie o 10%. Aký to bude mať vplyv na náš zahraničný obchod?

 

Téma 13

Národné a svetové hospodárstvo

Hrubý a čistý domáci produkt

Domáci produkt je ukazovateľom prostredníctvom ktorého meriame výkonnosť ekonomiky a vypovedá veľa aj o životnej úrovni v krajine.

Domáci produkt je tok tovarov a služieb vyrobených na území určitej zeme za určité obdobie (meriame ho na rok). Zahŕňa iba novo vyrobené statky, nezarátavame doň statky vyrobené v predchádzajúcich obdobiach. Preto odlišujeme hrubý a čistý domáci produkt. Rozdiel medzi nimi predstavuje opotrebenie. Čistý domáci produkt sa rovná hrubému domácemu produktu mínus hodnota opotrebovaného a odpísaného produktu (amortizácia). Keďže hodnoty odpísaného a opotrebovaného produktu sú ťažko kvantifikovateľné a skôr sú odhadované, ekonómia pracuje viac s hrubým domácim produktom (HDP).

Nominálny a reálny domáci produkt

 Domáci produkt sa vypočíta tak, že vyrobené množstvo každého statku násobíme jeho cenou a potom spočítame tieto násobky za všetky statky. Aby sme zistili rast HDP oproti predchádzajúcemu roku, násobíme statky ich minuloročnou cenou – tak dostaneme HDP očistený od inflácie. Nominálny produkt je vyjadrenie produktu v bežných cenách (v cenách súčasného roka). Reálny produkt zistíme ak produkciu vyjadríme v stálych cenách (v cenách minulého roka). Nominálny produkt odráža rast produkcie aj cien, zatiaľ čo reálny odráža len rast produkcie. 

Súčasťou domáceho produktu sú aj všetky domáce práce a šedá a čierna ekonomika, tieto sa však štatisticky nedá zachytiť. Podľa odhadov predstavujú od 3 do 10 % domáceho produktu.

Agregátne výdaje a domáci produkt

Na pochopenie vzťahu medzi domácim produktom, jeho rozdeľovaním a výdajmi je treba rozdeliť ekonomiku na štyri sektory: firiem, domácností, verejného sektora a zahraničného obchodu.

Preto: C + I + G + (Ex – Im) = HDP

C – spotreba (domácností, firiem, štátu)

I – investície (domácností, firiem, štátu)

G – výdavky verejného sektora (štátu)

Ex – Im – čistý vývoz (zahraničný obchod

Rozdiel medzi vývozom a dovozom nazývame čistý vývoz. V bežnej reči sa stretávame s názvom zahraničná obchodná bilancia (saldo).  

Národný produkt

Stretávame sa aj s ukazovateľom hrubý národný produkt (HNP). Ak používame teritoriálne hľadisko, hovoríme o domácom produkte – produkte vytvorenom na domácom území (je jedno, či domácimi, alebo zahraničnými firmami a pracovníkmi). Nezapočítame do neho ale zisky domáceho kapitálu investovaného na zahraničných trhoch, ani mzdy domácich pracovníkov pracujúcich na zahraničným trhoch.

Ak používame hľadisko národnosti, hovoríme o národnom produkte – produkte vytvorenom národnými výrobnými faktormi, bez ohľadu na to, na akom teritóriu (území) je vyrobený. Nezapočítavame doňho zisky zahraničných firiem plynúce z výroby na domácom území, ani mzdy zahraničných pracovníkov pracujúcich na našom území.

Ekonómovia pracujú skôr s hrubým domácim produktom, pretože sa dá lepšie zmerať a štatisticky podchytiť.

Hospodársky rast

Keď sa zaujímate o to, aký bol v minulom roku hospodársky rast, dostanete väčšinou údaj o raste reálneho HDP. Ale hospodársky rast v pravom slova zmysle nie je len rast reálneho HDP. Je to rast potenciálneho HDP. Impulzy k hospodárskemu rastu nájdeme na strane ponuky výrobných faktorov. K rastu potenciálneho produktu dochádza, ak krajina začne lepšie využívať prírodné zdroje, akumuluje kapitál, alebo ak sa intenzívnejšie zapája do medzinárodnej deľby práce.

Hospodársky rast a prírodné zdroje

Hospodársky rast je ovplyvnený rastom výrobných faktorov – prírodných zdrojov, práce a kapitálu. Napriek tomu však prírodné zdroje nie sú hlavným motorom hospodárskeho rastu. Ľudia vďaka vede hľadajú náhrady za prírodné zdroje – hlavne za neobnoviteľné – uhlie, ropa a podobne.

Akumulácia kapitálu

Kapitálom rozumieme výrobu kapitálových statkov – budovy, stroje, zariadenia, ľudský kapitál, ale aj investície do výskumu a vzdelania. Technický pokrok je tiež výsledkom akumulácie kapitálu – investícii do vzdelania a vedy a výskumu. Hospodársky rast prebieha tak, že kapitál rastie rýchlejšie, než práca a prírodné zdroje. Akumulácia kapitálu mení pomer medzi výrobnými faktormi – podiel kapitálu v pomere ku práci a prírodným zdrojom sa zvyšuje. Vďaka tomu rastie produktivita práce.

Hospodársky rast je naštartovaný a nesený akumuláciou kapitálu. S tým ale, ako rastie nasýtenosť ekonomiky týmto kapitálom, prírastky produkcie, ktoré kapitál stimuluje sú stále nižšie. Preto je (mal by byť) kapitál smerovaný do vzdelania a výskumu.

Veľkosť trhu

Hospodársky rast môže byť významne urýchlený aj zväčšením trhu. Veľký trh vytvára lepšie podmienky pre špecializáciu výrobcov a otvára väčší priestor pre výmenu na základe komparatívnych výhod (výhoda ekonomiky USA). Medzinárodný obchod je ďalšou mocnou silou, ktorá poháňa hospodársky rast. V USA neexistujú vnútorné prekážky obchodovaniu, zatiaľ čo v Európe áno. Preto je v súčasnosti silná tendencia o ekonomickú integráciu a zjednotenie trhov. EU chce ekonomicky dobehnúť USA (Lisabonská stratégia).

Hospodársky rast a spoločenský systém

Ku hospodárskemu rastu sú nevyhnutné isté spoločenské inštitúcie, hlavne súkromné vlastníctvo. Súkromné vlastníctvo zvyšuje motiváciu a tým aj pracovnú a podnikateľskú aktivitu. Aktivita zvyšuje dôchodky a úspory a tým pádom štartuje hospodársky rast. Ukazuje sa, že kľúčom ku naštartovaniu hospodárskeho rastu je stabilný spoločenský systém, ktorý dáva ľuďom priestor na súkromné aktivity a chráni ich súkromné vlastníctvo.

Ekonomická história mnohých krajín (Južná a Severná Kórea, NDR – NSR, ..) ukazuje, že bludný kruh chudoby nie je spôsobený chudobou samotnou. Je spôsobený neexistenciou, alebo nedostatočným rešpektovaním súkromného vlastníctva, podnikania, obchodu a konkurencie. Z toho vyplýva, že základom pre dlhodobý hospodársky rast sú spoločenské inštitúcie – súkromné vlastníctvo, slobodné podnikanie, slobodný obchod a trhová konkurencia.

Hospodársky cyklus

Trhová ekonomika sa nevyvíja hladko, ale podlieha ekonomickým výkyvom, pričom rozlišujeme štrukturálne a cyklické výkyvy.

Ku štrukturálnym dochádza, pretože sa menia preferencie spotrebiteľov, vzácnosť zdrojov, objavujú sa nové poznatky a technológie (napríklad príchod lacných japonských automobiliek na americký trh). Štrukturálne výkyvy znamenajú, že niektoré odvetvia expandujú a iné slabnú.

Cyklické výkyvy sú charakterizované všeobecným poklesom a potom všeobecným rastom výroby a zamestnanosti. Ľudia čakajú riešenia cyklických výkyvov od vlády, alebo centrálnej banky, je však veľmi ťažké posúdiť o aký druh výkyvov ide.

Fázy hospodárskeho cyklu

Cyklickým výkyvom hovoríme hospodárske cykly. Je pre nich typické striedanie fázy expanzie (rast HDP) a recesie (pokles HDP). O recesii sa hovorí, ak HDP klesá vo dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch. Dlhotrvajúci hospodársky pokles sa nazýva depresia.

 Test 3 (15 bodov)
 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA